ROMIVADEANCHI  LODDAI.

Sumar dedxem vorsam fattim Karl Marx hanne aplo communistponnacho Manifesto Das Kapital boroilolo tedna tanne oxem boroilolem: “porjechem zoit zaunkuch zai ani tem zatolem, pun kedna? Tem aiz zait na tor faleam zait, faleam na tor porvam, porvam na tor yervam, yervam na tor tervam pun zatelench ani xekim 1917 vorsa porjechem zoit zalench. Russiak Czaristancher har poddli ani porjek zai aslolem communistpon poilech pavt sounsaant ailem. Hech porim maka atam oxem sangunk xem dista ki Romivadeanchem zoit zaunkuch zai ani tem zatelench, pun kedna? Tem aiz zait na tor faleam zait, faleam na tor porvam, porvam na tor yervam, yervam na tor tervam pun zatelench ani tem zaunchea margar assam mhonn gomta karann amche dusman Nagrivadi atam sarke kampleat tantun gomta. Te eke vatten kampleat amche bollaek polloun ani amchi Rimivadeanchi boddai atam sarkich choddlea ti konnacheanuch sokol kaddunk anink zaunchina. Amche boddaexim team tin–chear boddkancho mhonnche Kelekarancho, Bhembreamcho, Ximbreancho, Shivdasancho, Naikancho, Mauzeancho ani herancho ixopuch na. Amche boddae pormonne amkam zai tench zatelem. Konknnicho poramos kela ami Romivadeanim. Konknnichi rakhonn kelea ami Christavanim ani hi bhas zika amcheam vhoddilani ani zantteleani pacharlea mhonnon 'Konkani bhas mhon Devamgeli' ti bhas jivi dhovorlea ami Romivadi Christavani. Nagrivadeank hi bhas devamgeli nhoi, tanche dev-dhut and dhev-bogt ti bhas uloinant. Amcheam Santani ani Bogtamni ti uloilea and vapurlea. Nagrivadeanchea Swamini ani Bhottani ti bhas aplo dhorom porgottunk vaprunk na. Nagribvadeank Devak ulo markap Konknni nakam, amkam Konkani zai Devalaguim sombond zoddpak, Devak ulo marpak. Ti jivi uronk zai mhonn amchea bhavani Romivadi Christanvani martirpon bhoglem ani zache vorvim Konknnichem zoit zalem. Nagrivadeank Konknni zai forkot duddu korpak ani Serkarache vhoddle puroskar zoddpak. Tankam he puroskarar apleam athani ghetana loz passun dissona, Konknnichea fustar duddu komaitat tedna tankam mat tori lhanvikai passun bhogona, tanchea konsiensak bilkul haddkoll zaina, Konknnichea fustar apleak souloti melltat teo eka Gida porim gilltat. Konne eka tori Nagrivadean Konknnichea fustar dudvancho lab mella tacho illo tori vantto Florian Vaz zo zaun also poilo martir Konknnicho hachea kuttumbak dila? Urloleam sou martirancheam ghorib kuttumbank kitem tori dudvancho adhar divpak kon eklea tori Nagrivadean fuddakar ghetla? Ami Kuwaitkarani Kuwait thaun amche kuveti pormonne amcheam koxttanchem ful na tor pakli tori team martirancheam kuttumbank diloli assa. Nagrivadi fokot udhar fottaxi marunk urlet.

Atam amcho Romivadeancho vell pavla sogleani ekvottan ravon Nagrivadeancher ek loddai marpak. Poili vhodd loddai mhonnta ti potrakarani ani boroinnari marunk survat kelea ti fuddem voronk zai. Dekhik: Godfrey Gonsalves ani Dalgado Konkani Academy. Dusri loddai mhonnchem padrini igorzani sermanv sangon lokank zagoupak survat korunk zai. Amkam “communal” mhontlear zata, ami atam communaluch zaunk zai na tor amche dusman Nagrivadi amkam kobar kortelet. Tantun vhodd communal RSS and BJP che patlaudar assat. Ami communal zaunk zai mhonntta tedna oxem somzonk zai ki amchi rakhonn korpak amich vavronk zai, jedna amcher akromonn zata tedna aminch amchea dusmanacher hadd zogddonk zai amkam zoit mello passun. Amche dusman vhoddle communal tea passot te RSS and BJP osleam communal pokxani rig gheun assat, heam munxeani Konknni bhas boixttailea ani communal kelea, orxim Konkani bhas communal nhoi, ti secular bhas ani ti bhas apnaita to apun secular mhonn dakoita. Tisri loddai mhonnchem Tiatristani apleam tiatrani ani ghitani Romi Konknnichi nibran zagruttai korunk zai. Tiatristani zaitem korunk zata ani adleam tiatristani tiatrancho vapor korun Goyam ani Konkani passot unch vavr kela. Team adleam tiatirstani unch vavr kela tantuntle kaim tori zann palkacho vapor azunui kortat ani tantuntle dog zann mhonntat te Anthony D’Souza zo zaun assa ek vangddi somploleam Conception ani Nelson hancho ani dusro mhontlear Jr. Rod put somplolea Minguel Rod hacho. Heam dogui tiatristani Goycho ani Konkanicho bavtto unch ubharpak khup thokos ghetla. Kaim vorsam fattim Jr. Rod Kuwait ailolo astana Kuwait Konknni Kendran tanne Konknni passot kelolea vavrak lagon kherit ek mellavo ghoddun tacho bhovmhan kelolo ani hangachea donui Inglez potrancher vhodda akharan tache fottu xapun haddlole, hacho vachpeank zerul ugddas astolo. Sodheache pillgeche tiatrist chodd se duddvank bhullele distat. Anthony D’Souza jedna poiloch palkar ailolo tedna to revolutionary ghitam ghaitalo, bhattkarxahicher had vavurtalo, Portuguezancho kall also to. Somplolea Alexinho de Candolim hanne taka poiloch palkar haddlolo mhonn khud Anthonyn ek “solo” ghit mhonnon Alexinho de Candolim hanche upkar hattoilolet Alexinho de Candolim mortoch. Amche laguim gozal kortana ek dis Alexinho de Candolim hannem Anthonychi khup vhoddvik keloli karann Bhattkarank zupatti diun to ghitam ghaitalo tim ghitam Alexinho de Candolim haka khup avoddtalint zache vorvim bhattkarxahi khup nittaer etali. Oslench ek duet Anthony D’Souzan Nelson Afonso hacho sangat gheun 1959 vorsa ghailolem tantun to oxem mhonnta:

Anthony – Mundkar:  “Te xekdde sompon kobar zalet ghoribank korit tim kettam
Bhattacho valor kitlo to sang hangach ravon ghetam” Nelson Cheddvachea rupan: “Tuzo pai amguer zou foddunk eta tedna taka kitem tem dakoitam”
Anthony:  “Pai tujer kuradd marun, cabeco tujem aktak korta tata”.

He porim ostad ghitam zaun aslint Anthonychim Portuguezanchea kallar.

Amchem sobit Goem Bharat deshan forsan aplea tabeant kortoch Anthony xekim Conception ani Nelsonak bhorti zalo ani tanni ek okond trio ghoddlo jea trion palkacho vapor korun Goyenchem and Konkanichem jitlem borepon rakhlam titlem khuincheach her tiatirstan korunk nam. Osleam tiatristanchi aiz khup goroz “public opinion” utpon korpak Nagrivadeancheam beimanponnacher ani Romivadeancheam innocentponnacher.

Karl Marxan aplea “Das Kapital” Manifesto hantun xetkarank ani zotkarank osso ulo marlolo ani tea uleak pall diun Bolshevikani xekim Czaristancher har dili ani communistpon poilech pavt sousarant ghoddun haddlem ani tem mhontlear Russia deshant. Karl Marxacho ulo oxo also:

Xetkarani – Zotkarani, gheiat tumcheo Koiteo ani lagat tumi zogddonk (had Czaristancher)
Zogoddtana tumkam kainch zaunchena luskonn,
Zalear fokot zatelem Koiteanchem luskonn,
Karann zogoddtana gheli zalear gheli hatintli Koiti sutton
Pun ailem zalear mas ailem zoit lotton

Voilea uleacher hadarun aum hanga aniek ulo martam ani to mhontler osso:

Konknnivadeani, Romivadeani, gheiat tumche zannvaechem boll
Ani vavrat tumi tumche zannvaen Nagrivadeancher hadd zogddonk,
Zogoddtana tumkam kainch zaunchena luskonn,
Karann gelo zalear ghelo tumche sorxillo Nagri beiman sutton
Pun ailem zalear mas ailem Romi Konknnichem zoit lotton.

A. Veronica Fernandes,
Kuwait.

_________________________________________________________________
Express yourself instantly with MSN Messenger! Download today it's FREE! http://messenger.msn.click-url.com/go/onm00200471ave/direct/01/


Reply via email to