Kha, Kha! Kednam Khailolem Konnank KhoborHodd’ddian chodduch thonddi bhorloli. 
Khonklli martana usavoll zatali. Tatuntlian goliachi dukhavoll sosunk zai 
nasli. Thonddechim antibiotic vokhddam ghevunk ixtt-mitr ani soirim sol’lo 
(advice) di’it aslim. Punn hanv 'allopathy'-k vhokhddam mhoje kuddik divunk 
ekdom fattim. Tableti vo kepsulam nakach naka. Thonddechi pidda mhojia bapaik 
zatali ten’na mhoji avoi lhanantlia lhan kobie pillancho kald vo soup korun, 
sokallcho nasta korchia adim paik piunk ditali. Ani sanjecho suria doriyant 
budd marchia poilim tachi thonddi nopoit zaun to gottmutt zatalo. Ken’na ken’na 
kombiechim pillam mellonant zaliar, ‘brandy’ ghalun tanttiancho ‘masado’ korun 
piyetalo.Soreachi bonddi aslolia desant ‘brandy’ misol korun tantiancho 
‘masado’ koso korunk zatolo? Anik dusro upai nam zaun city-ntlia Shalimar 
hotelant bokdde payancho soup khavpachi ruch aili. Duyesankui mhunn koslio 
ruchio? Konnem tori sanglolem mhaka. Bokddeanche ‘paya’ khailiar, hodd’ddeantli 
thonddi bori zata mhunn. Dekun, tia disa Shalimar hotelant bhitor sorlom. Boska 
ghetli. Vaitor, odor ghenvk ailo. Paya hadd mhunn sangchia vellar konnem mhojia 
bhuzar hat marlo. Vollun polleliar, ek sandlolo mhozo ixtt mholliar zata. Sumar 
otra vorsanim amchi bhett zali. Taka hanvem vengoilo. Bhazuk aslolia bosker 
taka bosoilo. Vichartoch, takai ‘paya’ khavpache asle dekun, tovui tiach 
dukhannar ailolo. “Doh paya”, hanvem odor dili. “Kitlia tempan re tum Henry? 
Otra vorsam. O Deva!!! Hanvem dolle dampchia adim, amchi bhett zali. Argam 
Jezuk” “Hanvuim sontostam tuka mellun. Tum ajun boldunk nam. Tuji…..”, to 
humullxik dakoitana hanvem modench tondd ghatlem“Otra vorsam adim mhojia 
khodd’ddiak datayen khale kens asle. Te zhoddun khodd’ddo zalam. Thodde 
apurbayeche asat te pikliat. Dolleank okllam poddliant ani dixtticho ‘number’ 
bhi vaddla”“Hanv tujia voir sorlolia idadichi khobor korina. Punn tuzo sobhav 
toch ani tosoch asa. Otra vorsam adim aslo toso. Hanstem mukhamoll. Tinch 
fonkadam ani tich ulovpachi ‘style’. Tujea sovem kainch bodol zalo nam.”“Ek 
sang mhaka. Itlim vorsam tum Kuveitant asa khoro, punn ken’nanch mhaka disonk 
nam. Asta khoinsor vo nokri korta khoinsor?”“Wafra Village. Hanga than 120 
kilometr pois. Sukrar sutti. Punn itlea pois than Kuwait City-n yeunk 
transportiche tras. Fokot mhoiniank vo mhoinacha tisria Sunkrarak, ekuch pavtti 
ami ravtat tia camp-antli free bus, City-n yeunk-vochunk amche komponint 
sovloti dovorlia. Tia disa chukoinastana hanv yetam, punn ixttank vo konnank 
mellunk vell komi poddtta”“Aiz Son’var. Tum city-n koso pavlo?”“Tin dis zale 
hanv sutten ailiar ani sodiak mhojea dhaktia bhavaxim ravtam.”“Wafra-chi nokri 
soddli?”“Na, na. Don disanim kamank ‘join’ zatolom. Ajun hanv sutten asam. 
Vegim evpachem kharan mholliar, ami teg bhav. Ankvar astanam ami ektthaim 
bapaichia ghorant ravtale. Kazar zatoch tegui bhavamni ‘separado’ gharam 
bandlim ani amcho avoi-bapui sansnachia ghorant bhitor sortoch bapaichia ghor 
eksurem zalem. Mhozo voddlo bhav konnank tori bhailea mon’xak baddeant dovorunk 
chintalo. Mhozo virudh dakoilo”“Ekdom borem kelem tunvem. Zaite zann subeij 
duddu melltat mhunn ghanttiank baddian dovorun, trasant poddlele asat”“Ani 
tiach khatir mhojia dogaim bhavank bapaichia ghoracho vantto poddta to farik 
korun ghor mhojia nanvar kortam. Kaim dokumentacher, hanga Kuwait aslolia 
bhavachio soi vo signature zai aslolian, hanv vegim ailam”“Xebaski tuka. 
Huxarkayen ani bhavank dukhoinastana kam’ korunk chinta tum. Punn thodde…..”“Hi 
Lino bab. Paya khata? Kha, kha. Kednam khailole konnank khobor.” Hanv uloit 
astona mhoje pattir lhuan hat marun mhojia vollkochia ixttan mhontlem ten’nam, 
‘paya’ khatolo Henry mhojia ixttak, usturem ghelem. Morta vo urta oso koso to 
zaun thambo nastanam uchki (hiccups) yevunk lagle ani goliak kitem tori 
xirkololia porim zaun suvas bond zata kai diso. Beg-begin udok  piyeunk dilem. 
Patt taptili. Gotta gott udok piyelo ani jiv somadan zatoch tannem 
mhontlem.“Hangasorui tench?”“Kitem te tench?”“Hanv komponichia ‘camp’-ant 
ravtam mhonntoch, mhojian mhaka zai toslem jevonn randun jevunk zainam. 
Komponichia mess-ant mellta tem khavpachem-jevpachem”“Sarkem tujem. Punn tum 
sangtta….”“Hoi. Aik fuddem. Hanv sutten Gõyam vechia adim, mhoji ghorkarnn 
tuntunnit ‘leitao’ marun sorpatel toxench hadd-mas radon toyar dorvota. Ani tem 
khatana amchim bhurgim moskorianim mhaka mhonntat. “Daddy, kha, kha. Borench 
kha. Kedom khailolem konn zanam?”“Argam Isvorak. Tuji bhurgim tuji chinta 
kortat. Mhoji ghorkarnn mhaka kitem mhonnta tem zannam zaunk zai tuka”“Sangliar 
tuji khuxi”“Tuka khobor asa. Hangasor amkam ghottunk soro mellonam vo hia 
desant soriacher khoddok bonddi asa. Gõyam vetoch tan bagounk bhuch bhorun 
piyunk dista. Glasant votoita titloch. Amgelem vicharta. “Zalem tugelem?" Punn 
ken’nanch mhojia ghorkarnnin mhaka mhontlolem nam”“Kitem mhonnonk zai 
aslem?”“Pie, pie. Kednam piyelolo konn zanam” Lino B Dourado  

Reply via email to