Kha, Kha! Kednam Khailolem Konnank KhoborHodd’ddian chodduch thonddi bhorloli. Khonklli martana usavoll zatali. Tatuntlian goliachi dukhavoll sosunk zai nasli. Thonddechim antibiotic vokhddam ghevunk ixtt-mitr ani soirim sol’lo (advice) di’it aslim. Punn hanv 'allopathy'-k vhokhddam mhoje kuddik divunk ekdom fattim. Tableti vo kepsulam nakach naka. Thonddechi pidda mhojia bapaik zatali ten’na mhoji avoi lhanantlia lhan kobie pillancho kald vo soup korun, sokallcho nasta korchia adim paik piunk ditali. Ani sanjecho suria doriyant budd marchia poilim tachi thonddi nopoit zaun to gottmutt zatalo. Ken’na ken’na kombiechim pillam mellonant zaliar, ‘brandy’ ghalun tanttiancho ‘masado’ korun piyetalo.Soreachi bonddi aslolia desant ‘brandy’ misol korun tantiancho ‘masado’ koso korunk zatolo? Anik dusro upai nam zaun city-ntlia Shalimar hotelant bokdde payancho soup khavpachi ruch aili. Duyesankui mhunn koslio ruchio? Konnem tori sanglolem mhaka. Bokddeanche ‘paya’ khailiar, hodd’ddeantli thonddi bori zata mhunn. Dekun, tia disa Shalimar hotelant bhitor sorlom. Boska ghetli. Vaitor, odor ghenvk ailo. Paya hadd mhunn sangchia vellar konnem mhojia bhuzar hat marlo. Vollun polleliar, ek sandlolo mhozo ixtt mholliar zata. Sumar otra vorsanim amchi bhett zali. Taka hanvem vengoilo. Bhazuk aslolia bosker taka bosoilo. Vichartoch, takai ‘paya’ khavpache asle dekun, tovui tiach dukhannar ailolo. “Doh paya”, hanvem odor dili. “Kitlia tempan re tum Henry? Otra vorsam. O Deva!!! Hanvem dolle dampchia adim, amchi bhett zali. Argam Jezuk” “Hanvuim sontostam tuka mellun. Tum ajun boldunk nam. Tuji…..”, to humullxik dakoitana hanvem modench tondd ghatlem“Otra vorsam adim mhojia khodd’ddiak datayen khale kens asle. Te zhoddun khodd’ddo zalam. Thodde apurbayeche asat te pikliat. Dolleank okllam poddliant ani dixtticho ‘number’ bhi vaddla”“Hanv tujia voir sorlolia idadichi khobor korina. Punn tuzo sobhav toch ani tosoch asa. Otra vorsam adim aslo toso. Hanstem mukhamoll. Tinch fonkadam ani tich ulovpachi ‘style’. Tujea sovem kainch bodol zalo nam.”“Ek sang mhaka. Itlim vorsam tum Kuveitant asa khoro, punn ken’nanch mhaka disonk nam. Asta khoinsor vo nokri korta khoinsor?”“Wafra Village. Hanga than 120 kilometr pois. Sukrar sutti. Punn itlea pois than Kuwait City-n yeunk transportiche tras. Fokot mhoiniank vo mhoinacha tisria Sunkrarak, ekuch pavtti ami ravtat tia camp-antli free bus, City-n yeunk-vochunk amche komponint sovloti dovorlia. Tia disa chukoinastana hanv yetam, punn ixttank vo konnank mellunk vell komi poddtta”“Aiz Son’var. Tum city-n koso pavlo?”“Tin dis zale hanv sutten ailiar ani sodiak mhojea dhaktia bhavaxim ravtam.”“Wafra-chi nokri soddli?”“Na, na. Don disanim kamank ‘join’ zatolom. Ajun hanv sutten asam. Vegim evpachem kharan mholliar, ami teg bhav. Ankvar astanam ami ektthaim bapaichia ghorant ravtale. Kazar zatoch tegui bhavamni ‘separado’ gharam bandlim ani amcho avoi-bapui sansnachia ghorant bhitor sortoch bapaichia ghor eksurem zalem. Mhozo voddlo bhav konnank tori bhailea mon’xak baddeant dovorunk chintalo. Mhozo virudh dakoilo”“Ekdom borem kelem tunvem. Zaite zann subeij duddu melltat mhunn ghanttiank baddian dovorun, trasant poddlele asat”“Ani tiach khatir mhojia dogaim bhavank bapaichia ghoracho vantto poddta to farik korun ghor mhojia nanvar kortam. Kaim dokumentacher, hanga Kuwait aslolia bhavachio soi vo signature zai aslolian, hanv vegim ailam”“Xebaski tuka. Huxarkayen ani bhavank dukhoinastana kam’ korunk chinta tum. Punn thodde…..”“Hi Lino bab. Paya khata? Kha, kha. Kednam khailole konnank khobor.” Hanv uloit astona mhoje pattir lhuan hat marun mhojia vollkochia ixttan mhontlem ten’nam, ‘paya’ khatolo Henry mhojia ixttak, usturem ghelem. Morta vo urta oso koso to zaun thambo nastanam uchki (hiccups) yevunk lagle ani goliak kitem tori xirkololia porim zaun suvas bond zata kai diso. Beg-begin udok piyeunk dilem. Patt taptili. Gotta gott udok piyelo ani jiv somadan zatoch tannem mhontlem.“Hangasorui tench?”“Kitem te tench?”“Hanv komponichia ‘camp’-ant ravtam mhonntoch, mhojian mhaka zai toslem jevonn randun jevunk zainam. Komponichia mess-ant mellta tem khavpachem-jevpachem”“Sarkem tujem. Punn tum sangtta….”“Hoi. Aik fuddem. Hanv sutten Gõyam vechia adim, mhoji ghorkarnn tuntunnit ‘leitao’ marun sorpatel toxench hadd-mas radon toyar dorvota. Ani tem khatana amchim bhurgim moskorianim mhaka mhonntat. “Daddy, kha, kha. Borench kha. Kedom khailolem konn zanam?”“Argam Isvorak. Tuji bhurgim tuji chinta kortat. Mhoji ghorkarnn mhaka kitem mhonnta tem zannam zaunk zai tuka”“Sangliar tuji khuxi”“Tuka khobor asa. Hangasor amkam ghottunk soro mellonam vo hia desant soriacher khoddok bonddi asa. Gõyam vetoch tan bagounk bhuch bhorun piyunk dista. Glasant votoita titloch. Amgelem vicharta. “Zalem tugelem?" Punn ken’nanch mhojia ghorkarnnin mhaka mhontlolem nam”“Kitem mhonnonk zai aslem?”“Pie, pie. Kednam piyelolo konn zanam” Lino B Dourado