Patkak, Soeg Divncho Nhoi!
1876 vorsant poilench telefonachem sadhon sodun kadpi (inventor) Alexander
Graham Bell sorg rajeant ravun aichea adhunik phone pollevn khub khuxi zata
astolo. Aichi tontrvidea (technology) bhouch fuddem pavon nove-nove sod
(research) korun bazarant ail’lim electronic sadhonam lokache dispotim vavrant
sompeaponam ditat. Punn kaim lok sadhonancho durupyog (misused) korta. Ho
durupyog todde pavtti luksanank pavoita. Ani tatuntlem ek sadhon mhonnlear cell
phone.
Motor-gaddi choloitanam mobile fonacho upyog korunk zainam. Ho kaido khubxea
desanim apnnaila ani chalu vorsachea Mayche poiler thavn Kuwait-che desant
lagu kela. Eka hatant gaddieche steering wheel ani dusrea hatant mobile fone
kanank tenkoun ghozali kortanam tujem dhean (sintid) gozalincher xirkovlelem
asta. Uloitam-uloitam okosmat gaddiechi gotti (speed) sovkas zaun fattlo
speedin yetlo tugele gaddiechea bonkak kis korta. Choddan chodd akxiddent
mobilar uloitanam zatat mhunn Kuwait-chea vahatuk khateachea (traffic
department) nodrek vochun atam vahanam (vehicles) choloitanam hand free
set-acho upyog korcho oxo koddok kaido veharant ghatla. Tea mhonnosor hatant
gheun mobilar uloitolo sampoddlear dhond farik korcho poddta.
Atam gaddi cholovpeanim dhond farik korche bodlek headset vo blue tooth-achi
sompeaponam (facility) aslele mobile set vikot ghetleant. Todde asat te aple
toklek rubber band ghalun mobile fone kanakodden ornnun vo tight bandun
dovortat. Koslei-i vostunchi ek pavtti sonvoim zali mhonntoch ti vost gorjechi
zata. Motor-gaddi choloitana upyog korchelem handset atam kitem kay mhonnlear
cholta-bhonvtanam kannank lahun varear hat haloun, uloit choltat.
Ghelea sumanant mhojea eka khas ixttache malgode dhuvechea poilea povitr
komuneavanche (first holy communion) somarobhak pavon sorlom. Ghorant bhitor
sortanch mhoji nodor eka konxeak bosun asul’le modle pirayechi sobit ostorecher
poddli. Mhojea ixttan Party-ek ail’le soirenchi (guest) vollok ditanam te
sundor ostorichi-i vollok keli. Tichea samkara velea sofar bostanam, gupttim ek
nodor martolom mhunn hanvem mhoje dolle ticher thiraile teddnam ti mhakach
polet asli. Ti hansli. Hanvuim aslom. Tinnem aplea kopalak mirieo ghatleo ani
chintnanim guspolelea porim zaun apli nodor dusre vatten keli. Itlean,
bhitorlean konn ektti kumunevanchi kek’ katrunk zay mhunn boball korit bhair
salant aili.
Tinnem lhan-vhodd bhurgeank keki fuddem zoma kelim. Avoy-bapui, madrin-padrin,
poilea povirt komuneanv xevlolo pora sangata ubim zalim. Ajir aslole soire-ixtt
apli boska soddun ube ravle. Hanv ubo aslo thoim mhoje bazuk ti sundori ubi
zali. Ani ek-don-tin xeboi marun kek’ katorli.
“I think I’ve met you somewhere before..” Mhojea islean vollun te sundor
ostoren luhan mhonnlem.
“May be!” Hanv khuim na khuim heddot aslelean hanvem mhonnlem.
“I am truly sorry to disturb you. Would you state your full name, please?
Hika mhojem purai nanv kiteak zai kay? Monan veglech vichar gusponk lagle.
Kiteak lagon ti mhoji nanv vicharta, hem zanam zaunk hanvem mhojem nanv tika
sanglem
“Oh yes! I knew it. I knew it. It was you! Bouch vorsanim sandleli vost mellta
teddnam monis khuxeal zata te toren tinnem anondache ubau varear uboile ani
mhojea don-ui hatank dorun aple dolle mhojea dolleank melloun fuddem vicharlem.
“Don’t you remember me? I am Mangala from Bengal. I met you at writers’ forum
workshop a few years back.
Oi! 4 odhik vorsanchi gozal ti. Mhozo ek Munglurcho Kon’nodd lipin Konknni
borovpi ixtt mhoineanchea mhoineam borovpeanche chavdder (writers forum) hajir
zaunk e-mail patoitalo. Xevttim ek dis chavdder hajir zal’le kodden Bharotantle
sabar prantantle kovi, kovikarn, lekok hankam mellunk mhaka bhag favlem ani
tantuntli hi ek vhodd Beangali kovikarn ani borovpin. Tinnem potrkarichem
(journalism) xikop kel’lem ani Bengal sorkaracher vozon poddpa sarkele lekh
boroun durbollank nit mellun ghetali.
Kek’ katorlea uprant ami ekach sofar tekhun boslim. Tambo nastanam vorixtt
vixeancher amchi chorcha choltanam jevnnachi toyari zali mhunn konnem eklean
koloilem. Boraboruch jevonnachea mezaxim cholun vetanam okosmat ti tambli.
Aplea kalsanvache bolsant hat ghatlo ani headset soit mobile fone bhair kaddlo.
Tinnem aple kannank headset chitkailem ani microphone, tigelea thana (breast)
sorxim aslelea mottve challin buxkotachea bolsak xirkoilo.
Motor choloitanam upyog korchelo mobileachem headset jevnnachea vellar kannank
launchem kiteak kay? Hanv chittunk poddlom. Dogainim jevonn boxeanim bhorlem.
Boslelea zagear ghelear amchea bosker bhurgim bosun aslelim dislim. Ubem ravon
amchem jevonn jevchem poddlem. Ti ruchin aplea hatan jevtali zalear hanv
kuleran jevonn chaktalom.
“I love to eat with my hand.” Hantant jevpachi ruch veglich asta mhunn ti mhaka
sangonk kori.
“I too love to eat with hand. But, today being party……….” mhojem sompche adim
tinnem mhonnlem.
“My mobile is ringing. Will you please help me to press the button?” Don-ui
tiche hat kaman budhlele. Dhavea hatant boxi zalear uzvo hat jevnnant
borxilolo.
“Which button?” Ubar hodd’dem polloit hanvem nervos zaun vicharlem.
“Microphone!”
“It is at a wrong place.” Chukon, nhoi tea zagear hat lagot mhunn hanvem
mhonnlem.
“Never mind, touching is not a big sin” Ani microphone on kortanam tigelem ang
xirxirlem.
Lino B. Dourado