Dorya Konn Duit……….?
Doryachea udkak vokdit gunn (medicinal value) asa mhunn Ut’tor tem Dokxinn
Goyche dorya kinarer dor vorsachea May mhoineant xeboreanim lok udok angar
gheta vo nhavta tachea velean dista. Xekdde adim doryachem udok nhanvpachi
sonvoim Goyche adle poramporik kuttumbam doryache kinarer vochun disantlean
khub horam varem ghetalint zalear, piddent khoxttovtolo lok remartismachem
(rheumatism), sandeanchi dukhavoll (joints pains) khatichem ani her dusrim
duensam borim zaunk doryar vetalo. Kallzache duens ani rogtacho dab (blood
pressure) ‘normal’-acher dovorta ani rogtachem ghollop (circulation of blood)
sullsullit korta. Khubxea voizanim sangun dilam gimachea tempar doryachem udok
nhavlear vokdit gunn mellun zaitim duensam borim zatat mhunn. Velleche dheger
vo renver bosun lharamchem udok angar gheta tea mon’xanche kuddi-sanddeanchi
dukhavoll kosi natak zata tem somzunk, adhunik voizanchea mhattea velean vheta
khuim.
Punn halinchea disamnim doryachem rog nivarpi udok (therapeutic bath) nhavpi
bhouch unnem zaleat ani hachem kharan mhonnlear aicho dorya adle porim nitoll
nam vo duxit (polluted) zala. Dusrem mhukel kharan tourism-achea nanvan water
sports ani her matti-gobor chalu keleleak lokak doryachem udok nhavunk
mhekleponn asonam.
Mhoji xamaim ani tiche borabor her hindu ostoreo Durbhat (Fonddem) savn
Utodd’de doryachem udok nhavunk vo mudasank (for a change) dor vorsak yetalim.
Mhageli xamaim amgher 15 dis ravtali zalear her soirim 4 tem 6 dis doryachem
udok nhavun porot aplea ghora portotalim. Tea disamnim mhoji borich mouja
zatali. Hanvuim mhojea avoy, xamaim ani soiream vangdda doryar vhetalom.
Sokalchea 5 horar tannim uttchem ani dis uzvaddchea adim dorya kinarer pavchem
aslem. Eka disa hanv nidonuch urlom ani mhaka ghenastanam sogott doryak
ghelelim.
“Xi baye. Xi..xi…xi. Deva Rama, Rama. Naka ghe anink doryak vochunk. Udik
bhoxtaylem” Ghorant bhitor sortanch Nirmala aii-n mhonnlem. (Hindu zhantte
ostoreank vo vhoddillank ‘aii’ hea nanvan ami vollkitale)
“Mosti mhunn kosleo ghe tancheo? Hollxig, pozddeo ostoreo mu ghe teo. Angar
kopdde ghalinastanam loka samkara doryant udik nhavunk loz-bida disna tankam?
Ani tenvuim daddleam samkara? Bhurxi zat mu ge ti.” Sumitra ain podd dorlem.
1970 doskean ‘hippie’-chem bhirem Goyant pavlelem. Eksureo xant xitoll Goycheo
dorya velleo tankam ek voimkuntt (paradise) zalelem. Tanchea desant korunk
zainam tem, tim hanga ieun kortalim. Gore khatecheo ostoreo voilea bhagak
kopdde dovorinastanam doryant vochun udik nhavtalim. Toddim suryachi gormi
ghevnk aplim hodd’dim varear soddtalim ani khaticho goro rong bodoltalim.
Fonddem sarkelea fattlea vattaran (hinterland) ravpi Nirmala ani Sumitra aii-k
topless gore khatichea ostoreak pollevn vitt aili ani dorya bhoxttaylo oxem
tankam distalem. Tim doryache udkant bhitor sortanam kitlech pavtti hat
voir-sokoll korun dorya ek nirmoll ‘Mata’ zalelea porim udkan paim ghaltalim
ani dheger bosun purai kopdde asun vorixtt lharam angar ghetalim.
Choddso doryak tenkun aslolo ganvcho lok donparchea vogttar praier vocho
naslo. Hi sond hippie lokak boreak poddtali. Nhoinch topless, daddlea mon’xak
khellpachem moiddan porian ugttem soddun dorya degher mouz martalim. Dekhunuch,
teddnacheo Nirmalla ani Sumitra aii oslim sadea monachim monxam kuddiche
rog-pidda borea kortelea doryak bhoxtaytat mhunn tachea kortubank vitteun
gheleleo teo porteo keddnach doryachea udok nhanvlich nant astelim. Teddnanchim
mon’xam chodd xikop naslelim khorim punn Devan dilelem soimbik daizachi puja
kortalim hem mat tanchem oprub korpa sarkem aslem.
Punn atamchea adhunik khallar nhoinch amcho dorya bhoxtayla punn tourism-achea
nanvan vikalim vogddam (drugs), pozoddponn, bhurxem jivit, vinglleaponn, piray
bhorunk naslelea bhurgeanchi moriad ibaddun khunn korun amche soimbik
poriavonnachi (environment) vatt laun bholatkar (raped) kela. Konkritacheo
imaroti, hotelanim dorya vattar bhorla ani mhellsann (garbage) ganvant
ghann-ghutan dita. Kimsanchi sonsot vhaddon ganvchea lokachi bholaiki ani nid
piddear korta. Yontr-botti (trawlers) ani her dusre lhan bottichem nangor
(anchors) dorya kinaner soddtat te, praier bhonvtelea lokak trasant ghaltat.
Shak (shacks) choloitat te, paichem bens zalelea porim koddelam, mezam sotreo
(beach umbrellas) ghalun ak’khoch zago addaytat. Poisolo lok doryachea udkacho
faido kaddunk ietalo to atam disonam. Dudducanchi yenavonn bhitor sorunk zai
mhunn sorkar dolle dampun nidhon ravlo tor ani cholta ti poristhiti nitayer
ghalina zalear fuddarak ji funkea bholaiki
doryachea udkan melltali ti poixe dilear pasun amche fuddle pillgek mellchinam.
Lino B. Dourado