---------------------------------------------------------------------------
**** http://www.GOANET.org ****
---------------------------------------------------------------------------
South Asian Film Festival in Goa from Fri (June 27) to Mon (June 30)
At Kala Academy, and ESG, Panaji, Goa
http://lists.goanet.org/pipermail/goanet-goanet.org/2008-June/076384.html
---------------------------------------------------------------------------
Bhitorlim Bhavnam Somzonant Teddnam…
Junache 24ver São João-chea porbe disa hanv mhagelea offisant bhitor sortanam,
sangatak kam’ kortolea eka ixttan mhaka hat dilo ani mhonnlem. “Tuje padrinho
São João festachi porbim” Mhojem modle nanv Baptisto aslelean tannem toxem
mhonnlem zait. “Boas Festas” Porbeche bore anvdde hanv taka portitanam, tannem
ek lhanxi plastik teli mhojea hatant ghali. Mhojea zagear vochun hanvem ti teli
uspilear, tondak udkam haddpa sarkeleo don un-unit pattolio vo pattoyeo asleo.
Thoddo vell hanv chintunk poddlom. Teo pattoleo korpeachi mhaka oprub dislem.
Gõyam sakun hozar moil aslelea Kuveitt-chea desant Gõychi poramporachi chal
mhojea ixttachi mogall ghorkarnn visorleli nam mhunn tichi tokhnnai korta
titlich thoddi zait asli. Kitlea poramporik molachea vicharichi ostori na zait
ti? Purvonzanim dovorlole kaim rivaz (customs), thoddo lok visorlolo nam ani
tatuntli mhagelea mogall ixttachi ghorkarnn. Sokalchea fantea parar utthun
pattolio toyar korunk lagli khuim ti. Kitlo mog ani opurbay zonn eklea soirea
ani ixtt-mitram sovem ek-ek pattoli kortanam tinnem ottoilo nam zait?
Pordesant aslelea Gõychea ostoreank amchea purvonzachi chalnnuk (tradition)
ojun samballtat tankam mhozo pronnam.
Tea disa pattolio pollevn khubuch vorsam adli, sapuch visor poddleli ek gozal
mhojea dollea samkara eka sinemachea podd’dear dixttavea porim zollkoli.
Ganv-ganvam pormonnem veg-veglle chalnnuk ani rivaz apnnaitat. Amche Utodd’de
ganvant São João Baptista porbe disa ponsachea panar folle kortat, ani
Agostache 15ver Nove Konnsachea vo novidadichea festak pattolio. Mhoji sorgest
avoy heo don-ui porbo vhodda dhobajean palltali.
Amchea xezareak ek 18 vorsanchi choli asli. Tichi avoy, ti 9 vorsanchi astanam
sompleli. Amchea ghorant yeun vochun astali. Tonddan mat khub boddboddi. Punn
kornneo mat pardoxok.(transparent) Koslech vaitt gunn tichea sovem nasle hech
khatir mhoji avoy toxinch xezarcho lok tichi opurbay kori. Ekdom anondhi
(jovial) Vhoddilam asat vo nam hem pollenastanam thodde pavtti mhojeo moskoreo
kortanam xime bhair pavtali.
Eka vorsa Agostachi 15 tarker rogddeacher tandull dollopak ani pattolio korpak
mhojea avoy-k adhar korun ti ail’li . Pattolio toyar zatoch, hanv sust nhidlolo
thoimsor yeun tinnem mhaka utthoilo. Mhoje avoyn amkam chau toyar keli ani
un-unit pattolio mezar soddun geli. Pattoleanche pannacho dhom-dhom nakant
guson pottantle bhukeche undir gurr korun roddle.
“Kha, kha jorgea. Sust nhidla alxi koso. Ghorant cheddum monis nam mhonnun
keddnam-i tori tunvem tuje maink adhar dila?” Ami chog bhav. Amkam bhoin nam ti
pollevn tinnem mhonnlem.
“Tum asa nhi. Mhoje avoychi xempddi?”
“Ani hanv falleam khoinsorui gelim zalear?”
“Ek pidda geli mhunn sozmotam?”
“Kitem mhonnlem chora?”
“Mhaka chora mhonnonk tujea lagim kitem asa chorpa sarkelem?”
“Pattoli. Ti keddnam khatolo?
“Ha, ha, ha.” Ti uloitanam hanv mottean hanslom
“Bhair sorlele dant dakhoun hansta kitem? Hanv gombhirponnim uloitam.”
“Aikunk naim tunvem mhoje avoyn, tujea dakhttea bhavak ulo marun tumchea ghora
kodden pattoileo pavoileat teo. Ani tujeo pattoleo?”
“Yendo to yendoch urtolo tum. Char anneanchi tokli nam tuka. Mhaka ekuch
sang…..” ti fuddem ulovpachi bond zali. Kiteak mhoji avoy amkam ulo marit
bhitor sorli ani hanv hi sondi ghevn, gorvam-tolle kodden ‘Kazari-Anvkar’-am
modim futboll khell aslolo to pollevpak ghelom.
Tika ek borea pagarachi sirvis gavli. Offisantlem ani ghorchem kam’ mhonnlear
adle porim amgher yeun ani vochapachem tichem thoddem zait gelem. Dusre vatten,
hanvum-i Fonddem-Kanddepar aslelea MRF-ant. (Madras Rubber Factory) nokrek
laglolom. Amchem mellop chukon Aitarachea dusrea Misa uprant zatalem punn
fokot ‘hi’ itlich zap divn. Ek dis mhoje avoyn, tika soirik zalea mhunn mhaka
kolloilem. Hanv khub khuxi zalom. Ani odkik khuxi zalom hanv vollkotolea
bhurgea thaim tichi soirigott zaleli aikun. Setembrant tichem kazar
tharailelem. Eka Aitara dusrem Mis sompun mhoje avoy vangdda amchea ghorant
ail’le kodden hanvem tika mhonnlem
“Hanv khub khuxi tuji soirik zali mhunn, ani odhik khuxi…….”
“Ek pidda geli mhunn.” Mhojem sompchea adim tinnem mhonnlem
“Tum mhaka khub sottaitelem. Orxim tujea vixim mhojea monant kainch ek vaitt
naslem ani fuddarakui aschenam.”
“Tunvem vaitt dorlem vo nam dorlem atam mhaka kosli porva? Chorpa sarkelem
mhoje kodden aslem kitem?”
“Mhojinch utram mhojea tonddar kiteak martai? Visor tem atam. Tum sodanch
sangtalem nhoi? Tunvem bazleleo pattoli keddnam khatolo kai mhunn? Setembrant
tujem kazar. Az Agostachi 5 tarik ani 15 tarker konsanchem fest. Tum dusre
kodden veche adim tujea hatantli pattoli jerul khatolom.
“Ha, ha, ha.” Apnnalea pottak dorit ti hansunk lagli.
“Mhaka sangtalem. Bhair sorlele dant dakhoun hansta mhunn. Ani tuka polle.
Purai voilem-soikoilem dantanchim mostokam dakhoun hanstai.”
“Gombhirponnim aikotolo tum?”
“Kan ugtte asat mhoje. Aikotam.”
“Mhoje tondd boddboddem khorem punn mhojea kallzan bhitor lipun aslelem tem
soroll (straight forward ) tuka sangpak mat hea mhojea tonddachea jibek xoktti
nasli. Dekhunuch hea ani tea vostuncher ghalun hanv tuje thaim uloitalim. Tuji
opurbay mhaka asli. Koprean xiztolea pattoli bhoxen tuzo mog mhojea kallzan
khottkhottea udka porim xiztalo. Punn mhaka boll zay naslem tujea morean
ukttavem korunk. Hanv sodanch chintalim tum mhojim bhitorlim bhavnnam
(feelings) somzotolom mhunn. Punn tujea oslea saddea toklechea mon’xachea
kodd’dean eka cheddvachem oprub naslench zalear? Hanvem kitem korchem aslem?
Atam mhojea noxiban ail’lea voddean mhojem sogllem bhorun poltodd tankcheli
asa. Tuka vicharlelea vellar tunvem tuji khuxi dakhounk nam. Atam mhojea
jinnecho dhoni dusro zala.” Ani mhojea kopolar umo divn ghorantli bhair sorun
cholot geli.
Lino B. Dourado