---------------------------------------------------------------------------
                      **** http://www.GOANET.org ****
---------------------------------------------------------------------------

   South Asian Film Festival in Goa from Fri (June 27) to Mon (June 30)

                   At Kala Academy, and ESG, Panaji, Goa

 http://lists.goanet.org/pipermail/goanet-goanet.org/2008-June/076384.html
---------------------------------------------------------------------------

                 Bhitorlim Bhavnam Somzonant Teddnam…

 Junache 24ver São João-chea porbe disa hanv mhagelea offisant bhitor sortanam, 
sangatak kam’ kortolea eka ixttan mhaka hat dilo ani mhonnlem. “Tuje padrinho 
São João festachi porbim” Mhojem modle nanv Baptisto aslelean tannem toxem 
mhonnlem zait. “Boas Festas” Porbeche bore anvdde hanv taka portitanam, tannem 
ek lhanxi plastik teli mhojea hatant ghali. Mhojea zagear vochun hanvem ti teli 
uspilear, tondak udkam haddpa sarkeleo don un-unit pattolio vo pattoyeo asleo. 

 Thoddo vell hanv chintunk poddlom. Teo pattoleo korpeachi mhaka oprub dislem. 
Gõyam sakun hozar moil aslelea Kuveitt-chea desant Gõychi poramporachi chal 
mhojea ixttachi mogall ghorkarnn visorleli nam mhunn tichi tokhnnai korta 
titlich thoddi zait asli. Kitlea poramporik molachea vicharichi ostori na zait 
ti? Purvonzanim dovorlole kaim rivaz (customs), thoddo lok visorlolo nam ani 
tatuntli mhagelea mogall ixttachi ghorkarnn. Sokalchea fantea parar utthun 
pattolio toyar korunk lagli khuim ti. Kitlo mog ani opurbay zonn eklea soirea 
ani ixtt-mitram sovem ek-ek pattoli kortanam tinnem ottoilo nam zait? 

Pordesant aslelea Gõychea ostoreank amchea purvonzachi chalnnuk (tradition) 
ojun samballtat tankam mhozo pronnam.

 Tea disa pattolio pollevn khubuch vorsam adli, sapuch visor poddleli ek gozal 
mhojea dollea samkara eka sinemachea podd’dear dixttavea porim zollkoli. 
Ganv-ganvam pormonnem veg-veglle chalnnuk ani rivaz apnnaitat. Amche Utodd’de 
ganvant São João Baptista porbe disa ponsachea panar folle kortat, ani 
Agostache 15ver Nove Konnsachea vo novidadichea festak pattolio. Mhoji sorgest 
avoy heo don-ui porbo vhodda dhobajean palltali. 

 Amchea xezareak ek 18 vorsanchi choli asli. Tichi avoy, ti 9 vorsanchi astanam 
sompleli. Amchea ghorant yeun vochun astali. Tonddan mat khub boddboddi. Punn 
kornneo mat pardoxok.(transparent) Koslech vaitt gunn tichea sovem nasle hech 
khatir mhoji avoy toxinch xezarcho lok tichi opurbay kori. Ekdom anondhi 
(jovial) Vhoddilam asat vo nam hem pollenastanam thodde pavtti mhojeo moskoreo 
kortanam xime bhair pavtali. 

 Eka vorsa Agostachi 15 tarker rogddeacher tandull dollopak ani pattolio korpak 
mhojea avoy-k adhar korun ti ail’li . Pattolio toyar zatoch, hanv sust nhidlolo 
thoimsor yeun tinnem mhaka utthoilo. Mhoje avoyn amkam chau toyar keli ani 
un-unit pattolio mezar soddun geli. Pattoleanche pannacho dhom-dhom nakant 
guson pottantle bhukeche undir gurr korun roddle.

 “Kha, kha jorgea. Sust nhidla alxi koso. Ghorant cheddum monis nam mhonnun 
keddnam-i tori tunvem tuje maink adhar dila?” Ami chog bhav. Amkam bhoin nam ti 
pollevn tinnem mhonnlem.

 “Tum asa nhi. Mhoje avoychi xempddi?”


“Ani hanv falleam khoinsorui gelim zalear?”

 “Ek pidda geli mhunn sozmotam?”

 “Kitem mhonnlem chora?”

 “Mhaka chora mhonnonk tujea lagim kitem asa chorpa sarkelem?”

 “Pattoli. Ti keddnam khatolo? 

 “Ha, ha, ha.” Ti uloitanam hanv mottean hanslom

 “Bhair sorlele dant dakhoun hansta kitem? Hanv gombhirponnim uloitam.”

 “Aikunk naim tunvem mhoje avoyn, tujea dakhttea bhavak ulo marun tumchea ghora 
kodden pattoileo pavoileat teo. Ani tujeo pattoleo?”

 “Yendo to yendoch urtolo tum. Char anneanchi tokli nam tuka. Mhaka ekuch 
sang…..” ti fuddem ulovpachi bond zali. Kiteak mhoji avoy amkam ulo marit 
bhitor sorli ani hanv hi sondi ghevn, gorvam-tolle kodden ‘Kazari-Anvkar’-am 
modim futboll khell aslolo to pollevpak ghelom.

 Tika ek borea pagarachi sirvis gavli. Offisantlem ani ghorchem kam’ mhonnlear 
adle porim amgher yeun ani vochapachem tichem thoddem zait gelem. Dusre vatten, 
hanvum-i Fonddem-Kanddepar aslelea MRF-ant. (Madras Rubber Factory) nokrek 
laglolom. Amchem mellop chukon  Aitarachea dusrea Misa uprant zatalem punn 
fokot ‘hi’ itlich zap divn. Ek dis mhoje avoyn, tika soirik zalea mhunn mhaka 
kolloilem. Hanv khub khuxi zalom. Ani odkik khuxi zalom hanv vollkotolea 
bhurgea thaim tichi soirigott zaleli aikun. Setembrant tichem kazar 
tharailelem. Eka Aitara dusrem Mis sompun mhoje avoy vangdda amchea ghorant 
ail’le kodden hanvem tika mhonnlem 

 “Hanv khub khuxi tuji soirik zali mhunn, ani odhik khuxi…….” 

 “Ek pidda geli mhunn.” Mhojem sompchea adim tinnem mhonnlem

 “Tum mhaka khub sottaitelem. Orxim tujea vixim mhojea monant kainch ek vaitt 
naslem ani fuddarakui aschenam.” 

 “Tunvem vaitt dorlem vo nam dorlem atam mhaka kosli porva? Chorpa sarkelem 
mhoje kodden aslem kitem?” 

 “Mhojinch utram mhojea tonddar kiteak martai? Visor tem atam. Tum sodanch 
sangtalem nhoi? Tunvem bazleleo pattoli keddnam khatolo kai mhunn? Setembrant 
tujem kazar. Az Agostachi 5 tarik ani 15 tarker konsanchem fest. Tum dusre 
kodden veche adim tujea hatantli pattoli jerul khatolom.

 “Ha, ha, ha.” Apnnalea pottak dorit ti hansunk lagli.

 “Mhaka sangtalem. Bhair sorlele dant dakhoun hansta mhunn. Ani tuka polle. 
Purai voilem-soikoilem dantanchim mostokam dakhoun hanstai.”

 “Gombhirponnim aikotolo tum?”

 “Kan ugtte asat mhoje. Aikotam.”

 “Mhoje tondd boddboddem khorem punn mhojea kallzan bhitor lipun aslelem tem 
soroll (straight forward ) tuka sangpak mat hea mhojea tonddachea jibek xoktti 
nasli. Dekhunuch hea ani tea vostuncher ghalun hanv tuje thaim uloitalim. Tuji 
opurbay mhaka asli. Koprean xiztolea pattoli bhoxen tuzo mog mhojea kallzan 
khottkhottea udka porim xiztalo. Punn mhaka boll zay naslem tujea morean 
ukttavem korunk. Hanv sodanch chintalim tum mhojim bhitorlim bhavnnam 
(feelings) somzotolom mhunn. Punn tujea oslea saddea toklechea mon’xachea 
kodd’dean eka cheddvachem oprub naslench zalear? Hanvem kitem korchem aslem? 
Atam mhojea noxiban ail’lea voddean mhojem sogllem bhorun poltodd tankcheli 
asa. Tuka vicharlelea vellar tunvem tuji khuxi dakhounk nam. Atam mhojea 
jinnecho dhoni dusro zala.” Ani mhojea kopolar umo divn ghorantli bhair sorun 
cholot geli.

 Lino B. Dourado




      

Reply via email to