Tuka Sopnam Poddtat?

 Vaztolo fon kannank lailo ani “hello” mhollem.
  
“Uzvaddlolo dis Devachea nanvan tuka boro anvdetam. Tuji nidh piddear keli 
zalear mhaka xoma kor.” Ti bhouch khalti zaun uloili. 
  
“Konn nhoi zalear konn tori mhaka hea vellar zagoitach. Son’varachi sutti 
aslelean mhoji allxai odhik lambchi nam khatir mhoje ixtt-mitr mhoje nidhek 
sotaitat. Havem tuka vollkunk nam.” 
  
“Hanv zannanch aslim. Kaim nozo. Mhoji vollokh titli gorjechi nhoi. Khub khal 
zalo hanv tumkam fon korunk sodi, punn mhoje thaim tumcho fon naslo. Koso-i 
tori tumkam fon khortelim mhunn az sokall utth’tanch havem hott dorlo. Ani 
tujea lagxilea soirea koddlean mhaka fon gavlo.” 
  
“Fon korpachem kharan?” Havem vicharlem 
  
“Tum ratrim mhaka sopnant dislo…,” 
  
“Khoincho mhunn denvchar? Sopnant, havem tuka tras diunk nant mhu?” 
  
“Tumi kitem uloitat lekhok bab? Hanv somzunk nam”. 
  
Mhoje ixtt-mitr mhaka nanvan vo mhojea add-nanvan ‘Lapitt’ mhunn voddkitat. 
Punn poilech pavtti he porki ostorean ‘lekhok bab’ oxe mhonllem borobor ti 
mhaka khoim ani koxi vollkota tem kollchea adim havem tika sanglem. 
  
“Hem tujem poilem komplen (tokrar) nhoi. Mhaka sopnant polleteleamni sodanch 
sanglam. Kitlem sot tem sangunk mat hanv xokonam. Sopnant disteleank hanv 
khupuch sotaitam khoim. Konnanchea kulleank chimtte kaddop, nakak dorop, 
polleak ghans marop, pottar mutti ghalop ani zaitem, zaitem, zaitem. Ratri 
tujea sopnant toxem kitem tori ghoddlam?” Hanvem vichar kelo. Kitloch vell 
tichi zap nasli punn tiche bazun konn tori uloitoleacho avaz fona velean aikunk 
yetalo. Hanvem don dam tori ‘hello’mhonllem. Uprant fon bond zalo. 
  
Bhurgeank, tornatteank, zhannteleank sopnam poddtat. Ek lhan ballok nidhent 
hansta zalear tiche thaim Dev uloita vo sorgavele dev-dhut (angels) khelltat 
oxem amkam voddilam sangtalim. Mhaka-i sopnam poddtat. Sopnant hanv poisulea 
suvater pavlolo astanam porot zagear yeunk vatt visortam. Sottasot zhaddar 
choddtam, punn; sokoll denvchea vellar hanv bhiyetam ani zag zali mhonntoch 
bed-iruch aslolo polleun bhieyelele kuddik dir mellun vaitt sopon poddlem mhunn 
sopnanchea denvcharak xiraptam. 
  
Disantlean zaleli gozal monant porot-porot gollta zalear thodde pavtti nidhant 
astana monis tich gozal portean uloita vo sopnant pirgovta. Melelim sopnant 
dislim zalear, Devan tankam sorginchea voimkuntantlim bhair ghaleant  ani 
tanchea otmeank rozarachi goroz asa oxem sotmandpi ajun lok asa, ani ganvche 
igorjent vo Pilar vochun sopnant dislolea melolea otmeank sansnacho suseg 
mellche khatir Misam bhettoitat. Lagsorlo vo poisulo monis sopnant melo koso 
dixtti poddlear tachi bholaiki 100 vorsam urchi mhunn Devak prathonnam kortat. 
Sopnam, mon’xank bhouch unch mollbar porian vortat ani kuddik kampero haddtelim 
sopnam mon’xancho jiv pasun ghetat. “Okosmat nidhant melo vo melem” oxem 
uloilelem zaite pavtt ami aikolam. Kuddir dhodddhoddo haddtelim sopnam thodde 
pavtti nidhant kallzacho atak yeun monis morunk xokta. Hatunt kitlem sot asa 
tem mat vidnianik (scientific) purave mellonant. 
  
Sopnanchem khoremponn jivanxastran (biologically) kainch ek kobul korinam. 
Sopnacher hoikari (positive) tharlelem kaim ek nasta tednam mon’xan titlem 
apleak laun kiteak gheunchem? Bhavnnink (emotional) sopnam poddtat tednam monis 
nidhan roddta. Bhirankul cholchitr pollelear bhirantichi sopnam poddtat. 
Peleachem borem chintelea mon’xank iexvori (divine) sopnam poddtat ani 
niddukayen jieyetelea mon’xank koslim sopnam poddtat kai? Oxem hanv dolle ugte 
dovorun chintnachea sopnant astanam darachi bel vazli. Edhe sokalcho konn aila 
kai ho mhakach vichar korun dar ugoddlem zalear ek sobit ostori darant ubi. 
  
“Tumi konnank sodtat?” Goddie chukon mhojea darar marlem zait  mhunn vichar 
kelo. 
  
“Tumkanch” 
  
“Havem tumkam vollkhunk nam” 
  
“Nigtinch tumche thaim fonar uloitanam tugelea soireanuch mhaka hanga 
pavoilam.” 
  
“Mhozo soiro mhunn kitlo huxar? Mhozo fon dita, ghor dakhoita, punn samkarak 
mat yena.” 
  
“Tumi mhaka ghora  bhairuch ube dovortele? Bhitor ye mhunn sangchenant?” 
  
“Vhoddle khuxen bhitor sorat. Kitem piyeteli? Cha kai kofi?” 
  
“Kainch naka. Tumi mhojea mhorean bosat” Ani ti mhaka ekdom chitkun bosli. 
Tichi kuddichi ub choddtali titli rumantli gormi vaddtali. Dekhunuch hanvem 
mhonnlem. 
  
“Gorom zata nhi? Varem khaunk, panko ghalum?” 
  
“Tachi kitek goroz sopnantlea rajea? Ek vicharum?” 
  
“Ekuch kiteak? Hozar vichar korat.” Tichi sobitay niallit hanvem mhonllem 
  
“Tumkam sopnam avoddtat vo nam?” 
  
Koslo mhunn vichar tigelo? Sopnant, avoddpachem kitem mhunn asta? Itlea pois 
sakun mhaka sopnam avoddtat hech vicharan ti aili kai? Ani avoddlim vo nam 
avoddlim zalear tika adav (faido) koslo? Kitem tori sangun tichea vicharak zap 
diunk zai asli nhoi? 
  
“Ham! Oi. Tornne pirayer avoddtalim punn atam hea pirayer ollim sopnam (wet 
dreams) bilkuluch avoddnant.” Tika khuxi khorunk havem mhonllem 
  
Tichem kitem firlem ti khobor nam. Sogllich abuzz zaun mhojea golleank veng 
marchea vellaruch mhozo mobile vazlo. To hanvem hatant ghetlo zalear kamank 
vochunk sokallchea 6 horar dovorlolo 'alarm' ghoddielir netan vaztalo. Anik ek 
dis ollea sopnantlo vatoulom mhunn sokallchea devak argam di-it hanv utlom. 

Lino B. Dourado
 

 


 
 
 
 
 
 



Reply via email to