------------------------------------------------------------------------
Remembering Aquino Braganca (b. 6 April 1924), who fought for freedom
of the former Portuguese colonies in Africa. An online tribute
http://aquinobraganca.wordpress.com/ (includes many historical
references, some photographs and documents)
------------------------------------------------------------------------
Dans Nant? Fugddeo Galat!
Sukrar! Kristak khursar khillailolo Povitr Sukrar. Upas ani jinzvar khorchelo
dis. Sanjechea vellar igorjek vochunk zai aslem. Ani tech khatir khoinche
kopdde aiche Povitr khariavollik sobtole tacho vichar korit aslom. (Dhormik
khariavollint vantto ghetolea mon’xamni mansugechim nhesnam nhessun igorjent
vochunk zai. Ho ek onek torecho dress-code lagu kela). Dhormik mhuneareamni
igorjent dress code lagu korchea adim hanv mhagelim nhesnam igorjent sobtat
toslim nhessun vetalom ani ajun vetam. Punn thodde daddle-monis T-shirt, jeans
kalsanvam ani her casual nhesnam jim povitr zagear sobonant tim nhessun
igorjent dislole pollevn, sabar zannank tiddok yeta astoli. Ostoren, aplea
nhesnanchi moriad igorjent samballchi asta, punn; daddlea mon’xean kiteak nhi?
Oso mhakach vichar korun kopddeank fer marpache toyarean astona, mhagelo mobile
fon vazlo. Goroz poddlearuch fon korpi, eka mhagelea ixttacho to fon aslo.
“Purai prachitacho kall soddun, az Povitr Sukrarak mhoji yad keli?” Fon kelolea
ixttak, havem vicharlem.
“Tujech koddlean mhaka zai asloli mahiti melltoli tech khatir tuka bejar korun
dislem. Poilem sangpachem mhollear, ghelea Somarak mhoji ghorkarnn ani dogam
bhurgim (cheddo ani cheddum) Kuveitt-an sutter aileant…..”
“Toxem zalear chevrisam haddleant astolim.” Ixttache familichi khobor
ghenastana tondan udkam kaddit hanvem modench mhonllem.
“Mhojea oslea chevrisanchem pixem laglolea Bardezkarak, ruchik Saxttichim
chevrisam unnim mhunn zatat? Tuzo vantto tor poiloch kuxin kaddun dovorla.”
Mhaka as divn tannem sanglem.
“Tor vichar kitem vicharunk sodta tem.” Chevrisanche ruchin, tonddan udkam
ail’lim tim gillot hanvem mhonnlem.
“Easter-ak, khoinchea hollant dans asa re? Bail-bhurgim ail’leant nhoi? Tankam
vorunk zai .”
Tacho vichar aikun mhoje toklen sonn’n zalem. Babddo khoinchea sonvsarant asa
kai? Kuveitt des amche Bharot desa porim secular dislo kai taka? Dhormak
obhimanan ballgupi Kuveitt-cho sorkar, Kuveittan vosti korun ravpi dusrea
desantlea dhorm-zatichea lokak char vontti bhitor aple dhorm bhavart pallpak
sompeaponnam dita khoro, punn aplea desak sobona tosli bhaili sonskrutay ani
her chal-riti pallpak mat monam vo bond keloli asa. Natalanchi ani Paskanchi
porob pordesi Kristi somaz, Kuveittchea desant vhodda ghonnghonant sorombtat.
Amchea Goyant porbechea nanvan dans zatat te toren ugtteponnim Kuveittan
zainant.
Amchea purvozamni amkam orthabhorit girest daiz dilam. Poramporik Mandde-Dulpod
nach-fugddeo, tiatr-zagor hi vhodd sonskrutay amkam ani amche fuddle pillgek
soddun gheleat. Goyche dotorer Purtugezant raj sthaplem teddnam tannim Kristi
dhorm haddlo ani lohu-lohu korun tanchi sonskrutay bhitor sorli ani tatuntli ek
mhollear, daddlo-bail mon’xan vengent dhorun songitar nach korcheli sonskrutay.
Vorsam sortam-sortam Goykarani ti apnnaili. Ganvche porbek ailolea soireank
khuxeal dovorunk, ratchem jevonn zalea uprant ganvcho lok ektthaim zaun
songitar dans korunk lagle. Ani oxe toren, Purtugezanchi ek baddeachi
sonskrutay amchea sonskrutayen misol zali. Ani az ti poromparik zalea (?) vo
aplea faidea khatir dondekaramni forsan korun ghetlea (?)
Kuveittan, Goykarancheo sonstha asat tannim, Natalam, Paskam ani apnnalea
ganvche porbe nimitan 5 nokhetri hotelamni dans ghoddun haddpak suru kele.
Poilea kaim vorsam motteo-motteo sonsthanche, vorsak don vo tin dans zatale.
Tea uprant dasanchi Tsunami suru zali. Prachitacho kall soddun urlole dor
mhoineank don tori dansanchi bhatmi Inglez disaleancher vachunk mellunk lagli.
Nachache hollant thoddde khepek bebdikai, todd-modd-fodd zalolo to bhitorlea
bhitoruch urlo khoro, punn 5 nokhetri hotelamni zatolea dansanchi bhatmi,
fottvam-soit Kuveittchea disalleancher chhapun yetali ti, Kuveittche dhormik
mo’xanchea nodrek vochun tannim porke sonskruttayecher virudh porgottailo ani
dans ek be-moriadik (vulgar) mhunn sangun bhouxik bondi ghali.
Mon’xank kormonnunk zai. Kachabull zalolem mon’xachem mon thoddea vellak tori
xanti sodta. Chintnacher visor ghalun thoddo vell dasti ani huskeaviret ravpak
monis kottpotta. Ani oxea vellar taka kosli tori kormonnunk zai asta. Ti uprant
cholchitr, tiatr, dans ani her sabar divertiment ditoleo karriavollint bhag
gheunk umed zata. Ani amcho Goykar tiatr ani dans mhonllear nidentlo zago zata.
Amchea Goem sabar dhormani ani sonskrutint bhorlolem mhonntoch amkam khubuch
torecheo kormununkent vantto gheunk sondi favta. Punn Kuveitt osle musolman
desant tanchea kaidea bhitoruch amchim panvlam chintun fuddem galchim poddtat.
Mhonllam nhoi? When in Rome do as the Romans do.
“Hello! Khoinchea sonvsarant xen’no re papia? Az ulovpakui tuzo upas mhunn
sangchem aslem.” Mhoji zag na ti pollevn mhojea ixttan mhonnlem.
“Tujea vicharan, mhaka ekdom ghonddolant ghalo.”
“Dans asa vo na, itlench sangpak, itli lambai ani ghonddol kiteak?”
“Dans kiteak nant tem sangpak, tujea mhoreant koxe toren ghalchem hem hanv
niyalltalom……”
“Puro. Somzolom! Aicho dis kannio aikopacho nhoi. Dusre khepek, vicharlolea
prosnank soroll zap di” ani tannem ragan fon bond kelo. Atam ek husko. Kuxin
kaddun dovorlolea chevrisancho vantto, mhaka melltolo vo na?
Lino B. Dourado
Somestank, Hanv ani mhoji famil Paskanchi Porob anvddetat.