------------------------------------------------------------------------

 Remembering Aquino Braganca (b. 6 April 1924), who fought for freedom
     of the former Portuguese colonies in Africa. An online tribute
     http://aquinobraganca.wordpress.com/ (includes many historical
             references, some photographs and documents)

------------------------------------------------------------------------



                      Dans Nant? Fugddeo Galat!

Sukrar! Kristak khursar khillailolo Povitr Sukrar. Upas  ani jinzvar khorchelo 
dis. Sanjechea vellar igorjek vochunk zai aslem. Ani tech khatir khoinche 
kopdde aiche Povitr khariavollik sobtole tacho vichar korit aslom. (Dhormik 
khariavollint vantto ghetolea mon’xamni mansugechim nhesnam nhessun igorjent 
vochunk zai. Ho ek onek torecho dress-code lagu kela). Dhormik mhuneareamni 
igorjent dress code lagu korchea adim hanv mhagelim nhesnam  igorjent sobtat 
toslim nhessun vetalom ani ajun vetam. Punn thodde daddle-monis T-shirt, jeans 
kalsanvam ani her casual nhesnam jim povitr zagear sobonant tim nhessun 
igorjent dislole pollevn, sabar zannank tiddok yeta astoli. Ostoren, aplea 
nhesnanchi moriad igorjent samballchi asta, punn; daddlea mon’xean kiteak nhi? 
Oso mhakach vichar korun kopddeank fer marpache toyarean astona, mhagelo mobile 
fon vazlo. Goroz poddlearuch fon korpi, eka mhagelea ixttacho to fon aslo.
  
“Purai prachitacho kall soddun, az Povitr Sukrarak mhoji yad keli?” Fon kelolea 
ixttak, havem vicharlem. 
  
“Tujech koddlean mhaka zai asloli mahiti melltoli tech khatir tuka bejar korun 
dislem. Poilem sangpachem mhollear, ghelea Somarak mhoji ghorkarnn ani dogam 
bhurgim (cheddo ani cheddum) Kuveitt-an sutter aileant…..” 
  
“Toxem zalear chevrisam haddleant astolim.” Ixttache familichi khobor 
ghenastana tondan udkam kaddit hanvem modench mhonllem. 
  
“Mhojea oslea chevrisanchem pixem laglolea Bardezkarak, ruchik Saxttichim 
chevrisam unnim mhunn zatat? Tuzo vantto tor poiloch kuxin kaddun dovorla.” 
Mhaka as divn tannem sanglem. 
  
“Tor vichar kitem vicharunk sodta tem.” Chevrisanche ruchin, tonddan udkam 
ail’lim tim gillot hanvem mhonnlem. 
  
“Easter-ak, khoinchea hollant dans asa re? Bail-bhurgim ail’leant nhoi? Tankam 
vorunk zai .” 
  
Tacho vichar aikun mhoje toklen sonn’n zalem. Babddo khoinchea sonvsarant asa 
kai? Kuveitt des amche Bharot desa porim secular dislo kai taka? Dhormak 
obhimanan ballgupi Kuveitt-cho sorkar, Kuveittan vosti korun ravpi dusrea 
desantlea dhorm-zatichea lokak char vontti bhitor aple dhorm bhavart pallpak 
sompeaponnam dita khoro, punn aplea desak sobona tosli bhaili sonskrutay ani 
her chal-riti pallpak mat monam vo bond keloli asa. Natalanchi ani Paskanchi 
porob pordesi Kristi somaz, Kuveittchea desant vhodda ghonnghonant sorombtat. 
Amchea Goyant porbechea nanvan dans zatat te toren ugtteponnim Kuveittan 
zainant. 
  
Amchea purvozamni amkam orthabhorit girest daiz dilam. Poramporik Mandde-Dulpod 
nach-fugddeo, tiatr-zagor hi vhodd sonskrutay amkam ani amche fuddle pillgek 
soddun gheleat. Goyche dotorer Purtugezant raj sthaplem teddnam tannim Kristi 
dhorm haddlo ani lohu-lohu korun tanchi sonskrutay bhitor sorli ani tatuntli ek 
mhollear, daddlo-bail mon’xan vengent dhorun songitar nach korcheli sonskrutay. 
Vorsam sortam-sortam Goykarani ti apnnaili. Ganvche porbek ailolea soireank 
khuxeal dovorunk, ratchem jevonn zalea uprant ganvcho lok ektthaim zaun 
songitar dans korunk lagle. Ani oxe toren, Purtugezanchi ek baddeachi 
sonskrutay amchea sonskrutayen misol zali. Ani az ti poromparik zalea (?) vo 
aplea faidea khatir dondekaramni forsan korun ghetlea (?) 
  
Kuveittan, Goykarancheo sonstha asat tannim, Natalam, Paskam ani apnnalea 
ganvche porbe nimitan 5 nokhetri hotelamni dans ghoddun haddpak suru kele. 
Poilea kaim vorsam motteo-motteo sonsthanche, vorsak don vo tin dans zatale. 
Tea uprant dasanchi Tsunami suru zali. Prachitacho kall soddun urlole dor 
mhoineank don tori dansanchi bhatmi Inglez disaleancher vachunk mellunk lagli. 
Nachache hollant thoddde khepek bebdikai, todd-modd-fodd zalolo to bhitorlea 
bhitoruch urlo khoro, punn 5 nokhetri hotelamni zatolea dansanchi bhatmi, 
fottvam-soit Kuveittchea disalleancher chhapun yetali ti, Kuveittche dhormik 
mo’xanchea nodrek vochun tannim porke sonskruttayecher virudh porgottailo ani 
dans ek be-moriadik (vulgar) mhunn sangun bhouxik bondi ghali. 
  
Mon’xank kormonnunk zai. Kachabull zalolem mon’xachem mon thoddea vellak tori 
xanti sodta. Chintnacher visor ghalun thoddo vell dasti ani huskeaviret ravpak 
monis kottpotta. Ani oxea vellar taka kosli tori kormonnunk zai asta. Ti uprant 
cholchitr, tiatr, dans ani her sabar divertiment ditoleo karriavollint bhag 
gheunk umed zata. Ani amcho Goykar tiatr ani dans mhonllear nidentlo zago zata. 
Amchea Goem sabar dhormani ani sonskrutint bhorlolem mhonntoch amkam khubuch 
torecheo kormununkent vantto gheunk sondi favta. Punn Kuveitt osle musolman 
desant tanchea kaidea bhitoruch amchim panvlam chintun fuddem galchim poddtat. 
Mhonllam nhoi? When  in Rome do as the Romans do. 
  
“Hello! Khoinchea sonvsarant xen’no re papia? Az ulovpakui tuzo upas mhunn 
sangchem aslem.” Mhoji zag na ti pollevn mhojea ixttan mhonnlem. 
  
“Tujea vicharan, mhaka ekdom ghonddolant ghalo.” 
 “Dans asa vo na, itlench sangpak, itli lambai ani ghonddol kiteak?” 
 “Dans kiteak nant tem sangpak, tujea mhoreant koxe toren ghalchem hem hanv 
niyalltalom……” 
 “Puro. Somzolom! Aicho dis kannio aikopacho nhoi. Dusre khepek, vicharlolea 
prosnank soroll zap di” ani tannem ragan fon bond kelo. Atam ek husko. Kuxin 
kaddun dovorlolea chevrisancho vantto, mhaka melltolo vo na? 
  
Lino B. Dourado
 
Somestank, Hanv ani mhoji famil Paskanchi Porob anvddetat. 




 
 
 
 
 
 
 


      

Reply via email to