-----------------------------------------------------------------
Goanetter Francis Rodrigues (Vasco/Toronto) unveils his book,
The Greatest Konkani Song Hits. Launch dates: Goa (Kala
Academy) on 9 Aug. 4 pm. U.K. (Staines) on 15 Aug. Canada on
20 Aug and US on 30 Aug. Details http://www.konkanisongbook.com/
-----------------------------------------------------------------
Don’t Talk to Strangers
Zaum tem vimanan, ag-gadden vo businleant tum poinn (traveling) kortana
tuje kuxik boslolea porki mon’xak (unfamiliar person) tum rokhdoch zapoitolo?
Bosla to monis, koslea sobhavacho, hi tuka khobor naslolean, taka soroll zap
korunk tum fattim fuddem sorta. Oi ki na? Thodde-xea ontorache vatter monneponn
samballunk zata punn lambdik vatt? Somoz: Mumbai tem Goy 14 tem 16 vorancho
poinn? Ghoddie tum nhoi, zalear; tuje kuxik boslolo monis tuka voddkitolo.
Tedna tum ogoch ravtolo? Na nhi? Ani xevttim, eka-mekachi vollok kelea uprant
aileo-poileo tumi gozali kortole. Tuzo avddicho vixei tugelea porki mon’xak
avoddlo zalear, tum uloit-it ani to aikot ravtolo nhi? Oxem toren, tumchi
ixttagott dhatter poddli mhonntoch tujea lagim khavpak kitem aslear tum, taka
ditolo ani tuzo porki monis toxench kortolo. Tuka khobor nasta, tannem dilolea
khavpachea jinosan, sust nidh poddpa sarkelem vokodh misoll korun tuka dilam
mhunn. Uprant, to tuka vo tujea lagim
aslole duddu ani moladik vostu chorun, modim khoim tori gaib zata. Oxe
torecheo khobro, aichea disamleancher chhapun ailoleo kitle pavtti ami vachunk
na zait? Khorem nhi?
Dezembr, 1961 vorsant Purtugez soinikani bomb ghalun Borie pul moddlolo, ani
moddlolo bhag portean bhandtana tea pullak mon’xanchem rogot zai mhonn Goybhor
boball poddlolo. Borieche pullak bhurgeanchem rogot zai mhonnn ghantti lok sak
ghevn bhurgeank chorunk bhonvtat, osli bhirant amchea kallzant rigoiloli ani
dekhunuch tea vorsamni porkea mon’xam thaim ulovpak amkam monam kelolem. 1963
vorsant to pull suru zalo khoro, punn; zhodd vahanam (heavy vehicles) ani
pasingeran bhorloleo bosi pulavelean vochunk di nasle. Bosintle pasinger,
pulache eka vatten dhenvun dusre vatten fuddle vattek, dusri bos dortale.
1970 doskeantli gozal hi. Mhagelea avoy sangata hanv Ponnje vetalom.
Moddganvchi bos Borie pular pavttoch, bosintlim dhenvun Ponnje vochpi bosir,
ami choddlim. Hanv, bosichea zonelaxim boska ghevn mhoje avoy sangata tegam
pasigerank bospache zagear boslom. Konn tori ek ostori yevn mhojea
avoychea kuxik aslolo rikamo zago, bhorun kaddlo. Tea vellar hanv, ten’nachem
Konknni disalem ‘UZVADD’ potr dhean divn vachtalom. Tea disachea ‘Uzvadd’
potrar mhoji ek kovita ‘Rup Tujem Pixear Kaddta’ chappun ailoli.
“Ek akh’ki ani ek half tikett, Ponnje”, mhoje avoyn kondokttorak sanglem.
“Mhakai-i half tikett, Ponnje”, mhoje avoyk tekhun bosloli mhojech porim
iskolak (vo kolekik kai?) vochpi tornatti choli mhunn, tinnem maglole
tikettivelean mhaka kollun ailem. Kondokttoran moddiche poixe tika ditana
zanklo “holiday aha (asa) tea disamni dekhun tumkam half tikett zai”
Mhoje avoyk ek sonvoim asli. Guptteam magnnem-ters khorpachi. Khoinsorui ti
veta zalear tersachem khontt vorunk visornasli. Borie thavn Ponnje pavunk khub
vell aslolean tinnem apnnalea begantlem tersachem khontt kaddun magnneank
survat divn vetali. Itlean tichea bazuk boslole on-vollki cholien vicharlem.
“Aunty, tum khoimchi?”
“Baye, hanv Utodd’dechi. Amchem ghor Lourdes Saibinnichea igorje lagsar asa.
Gabriel Cruz, amchea vaddeachem nanv. Ho mhozo tisro put Lino. Nnove vorgant
xiktta. Kovita, kannio, nibondh Konknni potrancher boroita. Aiz tachi ek kovita
‘Uzvadd’ paperar chhapun ailea. Tachi borpavoll, paperar chhapun yeta ten’na,
to khubuch umedir asta. Boroita, vachtta…….”, fuddem kitem tori mhoji avoy te
porki choliek sangunk vetali tednanch, bosischea drivoran akhantacho nibran
break marlo ani tea break-a borabor ube aslole pasinger eka-mekacher apttole
ani bosun aslolea pasingerancheo tokleo fuddlea bosker dodol’leo. Bosintlea
thoddea lokan, mhoje maim mhonn bhirankull killoch marli zallear, mhoje avoyn
Jezus pav mhonnlem. Modekat rostear okosmat ek gai ani paddkulo ailolean,
tankam vattovpak bosichea drivoran forsan break marcho poddlolo.
Bos portean chalik lagli. Adle toren lokacho boball bosint zatalo to nanch
zalo. Bosintlem vatavoronn bhirantin (?) xantt koxem zalem. Mhoje avoyn
begantlem tersache khontt kaddlem. Itlean, adle toren vollok-pallok naslole
cholien mhonnlem
“Aunty, tum kitem tori mhaka sangunk sodi.”
“Ham! Kitem sangonk sodi? Oi! Ugddas ailo. Mhozo put boroita, vachta…”
“Punn uloina nhi?” mhoje avoychem sompche adim, tinnem mhonnlem
“Sarkem! Hem tuka koxem koll’lem?”
“Boriechea pular thavn hanv taka polletam. Sorry aunty. Tujea magnneank hanv
disturb kortam. Don pavtti tuvem, tujem tersachem khontt kaddun tujea began
lotlam. Hem fuddem tuka disturb korina.”
Vachtolea ‘Uzvadd’ potrachi hanvem kovlli keli ani bosintlea zonelantlean
bhair polloit ravlom. Ti choli koxi dista, lambai ani mottai kitli, hem
pollovpak tiche islean havem ek pavtti tori dixtt ghalunk yont korunk na.
Tichea ekach voilea vicharan, mhoje avoyn, purai amcho ghorcho pott’to ani hanv
kitem kortam ani mhozo chondd (hobby) tika sangun dilo. Porki mon’xank oxem
toren sangop sarkem nhoi mhunn, mhoje avoyche nodrek haddtolo hem monant
gholoitona mhaka tea porki choliechea utrancho bas zalo. Boriechea pular thanv
hanv taka polletam. Him utram mhojea kanar echo zatolea porim gazot ravlim. Ani
bos ken’na Ponnjechea adlea Patto pula lagsorlea prasar pavlli tem koll’lench
na. Ti porki choli mhagele avoyk “borem aunty, hanv vetam.” , mhonnot,
bosiveli dhenvun geli.
Ani tin disam uprant topalaleant ek chitt aili. Ani ti oxi asli.
Mogall Kovi-bab,
Porkea mon’xachi chitt pollevn tum ojap zalo astolo. Hanv Julia. Borie pular
thanv Ponnje vochpi bosir tujea avoyk tekhun bosloli porki choli. Yad zali?
Tuzo pot’to mellunk, tujea avoycho upkar.
Ponnjechea prasar pavtoch, hanv bosintlim dhenvun nitt vochun poilem ‘Uzvadd’
potr vikot ghetlem ani tuji kovita ‘Rup Tujem Pixear Kaddta’ vachli. Khorench!
Sudor kovita. Mhojim un-unit porbim tuka. Oi! Tuka sanglear, ghoddie aikupak
fott disot. Punn sot asa tench uktthaitam. Tuji kollponnink kovita, justuch
mhojea rupachi tust korta kai dislem. Amurko hanso mhojea mukhamoll uzvaddaita
ani hanstana pashni sarkile dant zogzogta, hi toknnai sogott
mhojim ixtt-mittram kortat, zoxi tuvem tuje koviten boroun kelea. Mhojea islean
tuvem ek pavtti tori nodor ghaleli zalear tujea koviten asa te toren mhojea
lamb kens kamara sakun asat tem kolltolem aslem. Gall apolla porim rosrostat.
Ekuch khepek, oi ekuch khepek tuji dixtt mhojer ghaleli zalear, mhojea rupachi
tokhnnai kelea viret tum bosivelo sokoll dhenvcho naslo. Punn, tuvem mhojer
tuji nodor ghalich na! Mhoje azul dolle, tornatte cheddeank pixear kaddtat ani
zori tuvem mhojea dolle pollele
tor, zerul tujea sopnantli vo kolponnink choli tujea samkara asa ti pollevn,
tothaktolo aslo.
Khorench Rochnnar Bapan dor ek mon’xak dennim dileant. Ani tatuntlem ek
dennem tuka dilam. Kovita rochpachem. Porchea ‘Uzvadd’ potrar tuji unch
mogachea kovlalim bhorloli kovita vachun, tuka vhodd girest borovpachem dennem
Dhonia Devan dilam mhunn, hanv Taka vankantam ani tech borabor tech
Devacher, xinn kortam. Tuje avoyn sanglolea pormonnem tuka borovpachem,
vachpachem dennem dilam korem, punn ulovpachem dennem favo korunk nam mhunn,
hanv bhov dukhi zalem. Devan tuka mono rochlo. Sorry. Mhojea dolleantlim
vhavntolim dukham fuddem borounk tras kortat…… Tujem sodanch zavnk
sodtolem…..Julia.
Mhoji ek paddeli sonvoim, adim tem az meren mhaka asa ani ti mhollear;
khatana-jevtanna vachop korchi. Ani tea disa don’parchem jevnnam borabor porki
choliechi chitt vachlea uprant mhoje avoychea hatant divn mhoje hat dhupak
nhannient gelom. Hanv jevtana mhojea lagsar bosun mhje avoyn tea
disachem 'Uzvadd' potr sodanch vach'chem aslem. Portean avoy fuddem ailom
ten’na, tinnem mhojea hatant chitt dili ani mhonnlem
“Hanv tika sangonk sodim, tum boroitana ani vachtanam ken’nanch uloina mhonn.
Punn ti choli somzoli astoli…………” zap kaddinastana mhojea hatant asloli chitt
pinzit mhoje kuddint bhitor sorlom.
Lino B. Dourado
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/