Bebddeak, Devachi Savlli Ambea MhuLlant
 
Dis Aitar. Sat voram vazlolim. Bail-bhurgeam vangddam Jezuchem dhorxonn ghevnk 
vadeantlea kopelan vochunk bhair sorlolom. Mukhi rostear eka ambea zhadda 
mhullant mhoji nodor thorli. Thoimsor ek modlea piyrayecho daddlo bosun aslo. 
Rosteavelea dhulan mhottvem khalsanv ordem mhellem zalear, tache angar 
pinzkurem baniyen aslem. Hanga-thoim piklolem lamb kens, khadd ani payank 
roborachim zottim. Tacho bhes khub churchureancho diso. Tachi nodor amcher 
poddona borobor, eka hatant dortoricho adhar ghevn utthlo. Zumzumit varear 
zhaddanche khandde haltat-doltat toxe toren to hallunk laglo. Oi! To sokall 
fuddench soro piyela mhunn kolltalem. To khoinsor bosla ani kitem korta taka 
zanniv nasli. To ek bebddo aslo.
 
Misachi bhett 7.15 vorar suru zaunchi asli. Dekhun amchi cholpachi gotti 
(speed) vaddli. “Lawry bab”, oxem mhojem nanv ghetloleacho avaz mhojea kanar 
poddlo. Pattim volun mhoji nodor tea bebddeacher ghatli ten’na mhaka kollun 
ailem tannench mhaka voddkiloso. Halot-dolot-lokot amchea samkara ubo zalo.
“Lawry bab…” , tachem  aikochem soddun taka vicharlem.
“Tum konn?”
“Hanv konn to tuka uprant sangtam. Tumi itlea sokallim khoim vetat?”
“Tuka khobor nam, aiz Aitar mhonnon?”
“Zannam hanv. Aiz Aitar mhunn. Punn tumi edeya vellar vetat khoim?”
Soreachea gunddear astona taka hanvem kitem mhunn zap divnchi asli? Ani dil’li 
bhi zalear  hea poristithircher tachea toklen tori vechi? Hanvem taka mhonnlem
“Ami Devak mellunk vetat” Ho mhozo zabab aikun bebddo mottean hanslo.
“Devak mellunk vetat? Vochat. Ani Dev melltoch mhaka yevn mellat. Ek sang. Dev 
khoim asa?”
Taka noikarun, ami kopelachi vatt dorli. Mis sopun porot ghora yetana tea ambea 
mhullant nodor ghatli, punn bebddo thoim naslo. Konn kay to? Tacho ganv 
khoincho ani to mhaka ani tenvuim zalear mhojea nanvan ollkota? Hea vicharamni 
mhojem mon guspollan poddlem.
 
Dev khoim asa? He tache tin sobd mhojea kanar bhitor sorun  mhojem xant mon 
uchabollan bhorlem. Tache tin sade sobd punn tacher thonddayen nyall kelear 
zanvayeche sobd koxe mhaka disle. To bebddo mhaka porot mell’lo zalear, taka 
koslo zabab dinvcho, hea prosnachea somdiran buskelom. Somdirant lhan vhodd 
lharam yevn koddpancher bosun ozar udka tembe ximpodttat toslinch mhojea 
monantlim lharam yevn mhojea kopalache toddir futllim punn zap mat mellunk nam. 
Tachea nenarponnachea vicharak mhozo xanneponnachi zap mhaka koxi melot?
 
Ek dis nokrecho ghora yetana tea ambea mhullant fatracher bosun konn tori eklo 
pustok vachtolo, mhoje nodrek zollkolo. Ani toch bebddo ghoddie zait oso odmas 
korun, hanv lagim sorlom zalear mhojem gonnit sarkem zalem. Az to soreachea 
nadar asunk na ani angarui nitoll kopdde aslole hanvem pollele. Pustok vachtona 
kitem tori to monantlea monan gunngunntalo. Mhaka pollevn utthlo ani mhojea 
bholaikechi khobor ghetli. 
“Asa borom. Punn tum konn ami mhaka koso ollkotay??”
“Dev khoim asa ho prons, pondra dis fattim tuka kelolo toch bebddo hanv.”
“Ollkila tuka hanvem. Punn mhaka ek zannom zaunk zai tujem nanv ani tum 
khoincho ganvcho poi to”
“Mhojem nanv Bosteanv, punn lok mhottvea nanvan mhaka Bostu mhonntat. Ak’koch 
Kepemcho ganv mhaka Bostu bebddo mhontlear ollkotat.
“Toxem zalear tum amcheach ganvcho?”
“Oi! Hanv tuje bhoxen Kepemkar. Tuka, hanv bhes boro ollkotam. Punn tunch hea 
bebddeak ollkunk visorta. Mhojea vicharak tunvem zabab haddla?”
”Nam. Azun meren boroso zabab mellunk nam”
“Naka mhaka tuzo zabab. Tuka vicharlolea prosnachi zap mhaka mell’li ani aiz 
tuka sangtam. Fattlim kaim vorsam soro ek devuch koso hanvem manddlolo. Kiteak, 
mhojem ekui kam’ monam purtem zaunk naslem. Mhoje bebddikayen, mhaka nokrecho 
kaddlolo. Charui konxeamni odruxtt bhitor sorlolem ani hem sogllem sosunk nezo 
zaun hanv soreacho gulam zalom. Mhojea jivitacho adhar zalo soro. Dev mhontlolo 
nam. Dev aslolo zalear mhojer odruxttachim kupam yevn hanv kalloki jivit 
jiyepacho nhoi aslo oxem mhaka poilim yevzotalem, punn auchit ghelea Aitara 
mhojea panch vorsanchea putan mhojea monancher uzvadd ghatlo. Aplea dortonichem 
pustok haddun mhojea hatant dilem. Dotorn xikovpi tticher, taka oso prosn 
ghatlolo. “Where is God?” Hea vicharachi zap magloli. Puta ani mhojea sovem oxi 
chorcha zali”
 
“Daddy sang nhoi dev khoim asa poi to?” Putan anekdam vichar kelo.
“Mhaka poddunk nam tujea devachem. Dev mhontlolo nam.”
“Zori havem zap borounk nam zalear fuddlea Aitarak tticher mhaka punishment 
ditoli”
“Tuka zai tem boroi”, dengso ghalun tachem pustok taka dilem, ani tem ghevn eka 
konxak bosun kitem tori borovpak laglo. Boroun somplea uprant to mhojemxim ailo.
“Daddy, hanvem dil’li zap sarki asa vo na tem matxe polle”, mhojea hatant 
ghalolea pustokar boroiloli zap  God is nowhere (dev khoinsorunch nam) vachtana 
to fuddem uloilo. “Daddy, tuvem sanglam toxench hanvem boroilam”
Ghontlolo soro mhojea tokler choddun aslo. Pustokar boroilolim okxoram muyeo 
(ants) zololea porim voir sokoll dhanvtalim. Mhoje dolle motte korun, putan 
kitem boroilam tem porot ekdam vachlem. Hea vellar nowhere ho sobd doxim 
zatolea vo halltolea porim mhaka dislem. God is now here (Dev hanga asa) Hea 
vellar  monacher ek zoglavnem marun tokler choddlolo sorea dev sokoll aptolo. 
Mhonnchem, mhozo soro denvlo. Dev amchech modim ravta oxem mhaka somzun ailem. 
Ten’na mhojea putak vegen ghevn somzailo.
“Baba, God is nowhereoxem boroinaka. Tuvem boroiloli zap doxim (split) kor ani 
he toren boroi God is now here. Ani tunvem dil’li mhottvi punn xanneponnachi 
zap tuje tticherik ojapun ghaltoli.
 
Itlim vorsam Dev na mhuntalom, to Dev aiz mhojea putachea rupan mhojea samkara. 
Ghorabean sukh ani khuxealponnachem varo porttean marunk laglo. Khalloki 
jivitacher uzvaddachim kirnnam fakorunk laglim. Sorean, khorea Devak pois 
kel’lo. Dev amcheach modim asa. Dev mhollear  ek super natural power. Ek svas 
ani tech natural power-an hi dorti udok, varem, uzvadd, kalok ani privicheo 
soglleo rochna tannench rochleat ani xevottak monis zat. Hoi takach ami Dev 
mhunn manddtat. Povitr pustokak oxim utram meltat. and the word was made flesh’ 
mhunnchem, tech svasan monis soimb rochlem.
 
Ambea mhullant vaddol-moddam porim haltolea bebddealim zanvayechi utram aikon 
hanv thoktaklom. Hi tachi jivitachi kanni aikon urlole dis sukhache zaunk  ani 
Devacher visvas dovorunk taka vinnoilem. To apnnale vatten ghelo ani hanv mhoje 
vatten ghora portotona, mhaka dislem, koreaninch tea bebddeak, Devachi savlli 
ambea mhullant favli.  
 
Lawry Fernandes
Kepem-Kuwait




Reply via email to