Re:  BORGES BAB POLL KADDPACHI TOYARI KORTA KAI? 
 
Ixttamno,
Tomazinho babacho fattlea kaim vorsancho itihas khoreponnim pollelear, to 
svotach atam moidan soddpache toyarent asa mhunn dubav uroch na. Karonn,  hea 
adim-i tannem oslinch nattkam korun poll kaddlolo asa. Dekhi zaiteo asat. Punn 
samki taji mhollear Jun 2009-ntli.  Hanvem heach vixoyacher taka GT disallear, 
puravea soit, ovhan dil'lem tedna tannem mhojea prosnank soroll zapo diunche 
bodlek mhaka 'debate' korunk apoilo.  Punn jedna hanvem tachi suchovnni 
svikarun tannench ti 'debate' ghoddoun haddchi mhunn zap dili, tedna tannem 
kaim mhoine porian samkem moneponn pall'llem; hanvem sabar 'reminder' dhaddlole 
mhunn tumkam (Goanet vachpeank) ugddas asach nhoi?  Tor atam porthun toch 
khell-tiatr kai? Tomazinho baban ek motint ghott dhorchem: Aiz porian Borges 
kednanch moll soddun pollun vochunk na. Atam-i vechona! Punn Tomazinhobab, 
sonvoye pormannem, pollun gelo zalear hanv taka 'reminder' dhaddttolonch. Hache 
xivay mhojean dusrem kainch korunk zaina, hem
 vachpeank sangpachi goroz na. Vixoyacher zaito dhull nirmann korun to tosoch 
"decision pending" korun dovorop hi rajkaronneanchi chal. Vixoy nikalant 
kaddlear tacho tankam fuddarak faido zaina, "pending" dovorlear mat to porthun 
uzar korunk zata.  Hanvem kednanch rajkarnnant vantto gheunk na; dekhun hi 
mhoji pod'dot nhoi.  Sot kitem tem spoxttponnim uktaddar haddum-ia.  Chuki 
konnui korta; punn teo nivllavpachi goroz asta.

<<Are papia mhojea adlea zababan DKA-chea ‘Emblem’-acher sthapnnechem voros 
'1989' koxem ani kiteak ailam tem spoxtt kelam mure? Sarkem vachun polle ani 
jem kitem boroilam tem sarkem disona zalear dusrea konnai lagim vachun ghe!>> 
oxem to sangta.  Tachi mot firlea kai dista; kosli fott kedna ani khoim marlea 
tachi yadi dovrop kustar zata zait. Hanvem tachi, hea thollar ailoli, adli zap 
porthun vachli ani tannem hem khoim boroilam zalear chudd gheun sodlem. Tem 
thoim khoinch na. Upkar korun, tannem hem te zapent khoim asa tem dakhoun 
diunchem! Bextteoch fottaxi kiteak? V. Ixtt (May 8) hacher to mhonntta 
Akademichem "official and solemn inauguration" May 8, 1989 hea disak zaunchem 
aslem "teach karonnak lagon zait ghoddie DKA-chea 'emblem' hacher 1989 voros 
asa." Survatek savn Sekretar aslolea Tomazinho baban oslem "zait ghoddie" 
torechem nib divop mhonnlear hanspachench nhoi tor hansun morpachem! Taka 
khobor nastana hem emblem toyar zalem kai? Hea
 (Goanet) thollar ailoli mhoji zap May 5 tarkhechi asli zalear hi tachi 8 
tarkher ailoli zap koxi mhunn mhoje nodrek 5 tarkher poddttoli asli, oxem taka 
dista kai?  Guddmell ani ghuspagondoll korun to vixoy pol korpachi Tomazinho 
babachi vrut'ti porthun hanga dakhol zata! Ani haka karonn mhonnpachem kai 
longddem nib? "Official inauguration" hachi tarikh apnnali Stapnnuk Tarikh 
mhunn apnnavpi ek tori sonstha hea sonvsarant asa kai? Ani DKA mhollear 
olpxikxitancho EKVOTT vo SONGH tor nhoich. Ti bhouxikxit zannaramni ghoddoiloli 
sonstha mhunn AKADEMI hea nanva velean sid'dh zata.  Tor oslea bhouxikxit 
zannaramni osli "chuk" keli mhunn ami mandun ghevpachem? Ani osli chuk korpeank 
"bhouxikxit zannar" mhunn konn mandun gheit kai? Tech V.Ixtt-antle zapent 
Tomazinho bab he 'forgery'-k "minutes" oxem mhonntta. Atam "minutes" eke 
boskecheo astat nhoi? Ani boska eke sonsthecheo astat, hem konn nhoikarunk 
xokot? Tor heo "minutes" mhunn mandun gheunche adim ti
 sonstha tea disak hea sonvsarant asli mhunn sid'dh zaunk zai kai na? Dusrem, 
"minutes" konn boroita? Ani tancher Odheokx kedna soy korta? Khoinche-i 
sonsthechea boskancheo "minutes" borovpacho vavr Sekretaricho asta, Odheokxacho 
nhoi! Fuddle boske vellar teo vachun vangddi man'ya kortat tednanch tancher 
Odheokxachi soy yeta. Zalear heo "minutes" Fr. Freddyn boroiloleo mhunn sangop 
chukta nhoi? Tor tedna DKA ostitvant asli zalear ticho Sekretar konn aslo kai? 
Tannench "Roman Konkani" ho xobd vaporla, hem anik sangpachi goroz na. Te 
veoktichem nanv konnem-i amkam sanglear upkar zait! Tedna amkam tea xobdacho 
"originator" sampoddttolo.

 << Borges bab bore bhoxen zanna ki Tomazinho Cardozo tachea proxnnank zab 
diuncho na mhunn >>. Tor zab kiteak diuncho na? Aplem bhanddem futtot, sot 
uktaddar yeun apunn nagddo poddot, he bhirantin? Hea prosnancheo zapo tujech 
kodden asat, teo sodunk tuka dusreaxim vochpachi goroz na. Tor tum teo diunk 
kiteak fattim sorta? Zapo diun uddoi. Sot uktaddar yeum-di! Konnachem khorem, 
konnachi fott tem vachpi polleun ghetole. Kai, hancher tuzo visvas na?!

 << Ani ek sang re Borges bab, tujea proxnnank hanvem zabab diupak tum konn? Ek 
Police Inspector? vo Ek Nitidar? >> Oslech prosn korun tannem GT disallear-ui, 
zap divpachem ttallun, poll kaddlolo, tacho-i ugddas vachpeank astoloch. Hanga 
hanv ek Inspector vo Nitidar nhoi. Zaich zalear, ek Public Prosecutor mhunn 
somoz. Hi kes vachpeanchea, mhonnje porjechea, neayaloyant asa. Porza nit 
kortoli. Hanv vo tum korcho na. Tor tuji zap porjek di, tuji govay tanche somor 
dovor; justis tankam korum-di! 

"Dusrea prosnank magir hat ghalum-ia" oxem mhonnop mhollear poll kaddop oxem 
zaich na. Punn oglle alaite mud'de ube korun, mull prosn guttlaun konnxeak 
marpachi hanchi sonvoy hanvem khubdam onnbhovlea. "This is my first and last 
response" mhunn boroun, tatunt "I shall give the answer" mhunn sangun poll 
kaddpi hanv nhoi. Tech khatir atam tem korunk hanv taka diunk sodina. Punn 
soglem sot uktaddar ye porian moidanar ravpachem utor ditam. Mhaka 'reminder' 
dhaddpachi palli tacher yeunchi na.

Hanvem DKA-chea emblem-acho ekuch puravo divpa fattlem karonn mhollear to 
"public document" konnai vachpeachea somor ubo asa; zai tedna, chantte-pavlak, 
to polleunk melltta. Tea puravea xivay svota Tomazinho babache lekh asat; sabar 
pavtti tannem "DKA was founded in 1989" oxem boroilolem asa. Punn tem 
disalleancher asa; tim pornnim disallim sodop eka vachpeak titlem-xem sompem 
nhoi. Atam Professor Dr. Olivinho Gomes babachea, halinch uzvaddailolea, 
pustokantui "It resulted soon thereafter into the constitution of the Dalgado 
Konkani Akademi in 1989" oxem vachunk melltta (p. 179).  Tomazinho baban fuddem 
haddla to "puravo" hea sogleak negar veta. Tacho ho "puravo" sot mhunn svikar 
kelo zalear Tomazinho baba vangddach Olivinho bab-ui fotting tharta. Olivinho 
bab kaim ek sottorfottor olpxikxit nhoi; to ek nanvazto zannkar xonxodhok ani 
tannem sobar xekddeam-adlea onek ghoddnnukacheo tarkho dileat.  Hacher dubhav 
ghevpachem dhaddos konnakuch aiz porian zaunk
 na. Punn atam zor, apleach jivitant ghoddoilole, apunnuch vanttekar aslole, 
sonsthechea sthapnnuk vorsant to chuk korta, zalear tachem soglem mhan kar'ya 
dubhavant yevpachi xokyotay nhoikarunk zaina; protiek tarikh ani mahiti 
challnnint ghalun topaschi poddttoli. Toxem zaunk favo na. Dekhun Tomazinho 
babacho "puravo" ek 'forgery'ch asunk zai. Ani toxem zaunchem nhoi zalear, 
Tomazinho baban mhojea prosnank promannikponnim zapo diun sot uktem korunk adar 
korum-ieta. Toso adhar korunk taka mhojem nomllayechem apovnnem!

Salubabak zap diun mhozo moladik vell vhogddaunk hanv sodina; tannem tor apli 
okkol he adinch ghannak dovorloli asa. Mumboint moidanar, lokache kormonnuki 
khatir, khetim khellovpi hanvem polloileat; tanche borobor tanche 'hoiba' 
astat. He hoiba to nachovpi dhoni kitem uloita tachim nimannim utram 'repeat' 
kortat. Salubab tench korta.

Sotachench zoit zatolem.
Mog asum.
Sebastian Borges


On 12 May 2010  jose fernandes <[email protected]> wrote:

Sod'deak Borges-bab apnnench manddlolea zallant sampoddleat, ani tantuntlean
bhair sorpachi poll vatt polletat, punn tankam ti sampddon sampddona ani
sampoddpachi-i na. Hantuntlean Borges-babak dekh kitem? Itlich: Fuddarak
tannim, "how many devils can dance on the head of a pin" oxe torechea
orthacheo 'scrupulous' gozali borounche poilim sat nhoi, sot'tor pavtti sat
chintchem.

Mog asum,
Salu

On 11 May 2010 tomazinho cardozo <[email protected]> wrote:

> Mayache 4 tarkecho Borges baban dilolo zabab vachlo. Borges bab zhuzachem
> moidan soddun poll kaddunk sodta oxem mhaka dislem. Oxem dispak karonn
> mhunttlear Borges bab aplea zababan akhrek oxem mhunntta:
>
> ?Hea prosnanchi zap mellttokoch amcheamni dusrea prosnank hat ghalunk
> zatolem.?  Dusarea utramni tea proxnnanchi zap mellona zalear Borges bab
> dusrea proxnnank hat ghalina. Mhunnchem Borges bab poll kaddpachi toyari
> korta.
>
> Borges bab bore bhoxen zanna ki Tomazinho Cardozo tachea proxnnank zab
> diuncho na mhunn ani  tantuntleantuch, Tomazinho-cher nib dovrun,  apunn hi
> chorcha soddun jiv poddta thoim polltolom mhunn.Borges bab tuje lagim
> ?khoddegantth? puraver asat te vaprun tuje mud?de mandd  dusreachea
> zababancher patyon ravonakai. Te tuka kednanch mellchena. ?Sotachench zoit
> zatolem? mhunn bob marpi amchea Borges babak dusreamnni dilolea zababancher
> patyon ravchem poddta mhunn mhaka tache churchure disonk laglea.
>
> Ani ek sang re Borges bab, tujea proxnnank hanvem zabab diupak tum konn? Ek
> Police Inspector? vo Ek Nitidar?  Zanna za, zache lagim bhasabaxent vantto
> ghevpak  xokti asa to aplea svothachea puraveancher adharun mud?de mandtta
> dusreachea zababancher patyon nhoi.
>
> Torui punn hanvem zo sorgest Pri. Freddy hanem soi kelolo puravo dila,
> tacher tujea sogllea proxnnacheo zapo asat. Teo sodun kadd mure papia?
>
> Tuvem tea puraveak lagon mhojer ?forgery?-cho arop ghatlai. Tuven kedeai
> vhoddlea tallean  ti ?forgery? mhunnon bob marli zalear ti  ?forgery? zaina.
> DKA-chea ?Emblem?-acher sthapnneche voros 1989 asa mhunn ti ?forgery? zaina.
>  Ghoddlolea ghoddneanchem ?interpretation? korun ek ghoddnnent asloli soi
> ?forgery? zaina.  Ti ?forgery? zatoli zalear tuven tea purvear asa ti soi
> sorgest Pri. Freddy-chi nhoi mhunn purave diunk zai. Apunn ?khoddegantth?
> puravekar mhunn soglleak fottaxi martai zalear ?khoddegantth? sodduch zata
> zalear ek ?oskot? tori puravo di zache vorvim tea kallaili Pri. Freddy-chi
> soi ani hanvem dilea ti soi veg-veglleo asat mhunn provar zaundi. Hem tuka
> anik ek avhan asa. Tum, profosor zalolea karannan ?forgery?-che purave koxe
> haddtat ti tuka khobor astoli mhunn somzotam.  To poriant tuvem mhojer
> ghatlolo ?forgery?-cho arop ek poki fottas asa mhunttlear lottkem zanvchena.
>
> Are papia mhojea adlea zababan DKA-chea ?Emblem?-acher sthapnnechem voros
> ?1989? koxem ani kiteak ailam tem spoxtt kelam mure? Sarkem vachun polle ani
> jem kitem boroilam tem sarkem disona zalear dusrea konnai lagim vachun ghe!
>
> Fatlea disamni hanvem tujeo sat fotti vachpeanche nodrek haddlea.  Tuvem
> bogllantam ghatleant tache purave di mhunn tuka avhan kelam. Azun tuvem ek
> poriant puravo diunk naim. Zalear sotachem zoit koxem zatolem re mhojea
> ixtta? ?Khoddegantth? mhunnttat te purave khoim gele re papia?
>
> Sotachem nib gheun fottichem zoit korunk tum kitloi vavurloi zalear toxem
> ghoddcheak ami kednanch diunchena.
>
> Tomazinho Cardozo
> Candolim, Goy
>
Sebastian Borges


Reply via email to