Ixttamno,
Ho lekh GULAB Jun 2010 ankar uzvaddaila. Vachat.
Romi Konknni ani Mhoxicho Mog
Borovpi: S. M. Borges
Romi Konknnicho dhondo korpi mhalgoddean halinch eka lekhantlean (V.Ixtt
24/04/10, p. 6) aplo he bhaxevixincho mog porgott kela ani herancher fog
kaddla. Tachea mhonn'nneancho somachar gheum-ia. Vachpeancho gondoll zauncho
nhoi mhunn lagu zatole utare (relevant extracts) hangach dileat.
To mhonntta, <<Konknni bhaxechea torekvar lipyank ani torekvar bolyank ami
eksarkeponnan man' ditanv zalear ami ticho khoro mog kortanv. Ponn amchea
Goyant thodde Konknni mogi asat je Konknni bhaxek fokot ekuch lipi asa
mhonnttat. Dusrea lipyank ani bolyank favo tem sthan diunk sodinant. Ho Konknni
bhaxecho mog nhoi ponn ho tancho svarth asa. Hea mon'xamni aiz Konknni
somazache kuddke keleat kiteak Konknni viximcho tancho mog khotto asa, svarthi
asa.>>
Ami ek motint dhorunk favo ki hea mhalgoddeachea sabar dhondeam modem ek
dumhoinallem (bimonthly) masik aspavta. Zalear, hea tachea masikant
Konknnichea kitlea-xea boliank sthan mell'llam kai? Konnui amkam hea prosnachi
zap diit kai? Padricho sermanv padrik nhoi kai?
To fuddem sangta, <<Amche modem kaim lok oxe asa je Romi lipint boroitole
Konknniche mogi mhonn portun portun vhoddlea tallean bob marpak fattim ravona.
He lok Romi lipint Konknni bhaxen zaitem boroitat ani aplim xanneponnam vo
unneponnam vachpeank dakhovpache proytn kortat. He lok Konknnint (Romi lipint)
potram ani nemallim porgott kortat, jahirati gheun zaito duddu komaitat ponn
luskonn zata mhonn sodanch pirngovtat. Itlench nhoi te Romi lipint Konknni
boroun zogta ponn Romi lipik Devnagori lipi borobor sthan diunk virodh kortat.
Romi lipint Konknnint boroun duddu komaitat ani tech Romi lipik favo tem sthan
divpak virodh korta. Mhunnttoch ho khotto ani svarthi mog aplo faido korpa
khatiruch asa zalo na? Zor konn aiz Konknni somazant futt ghalta zalear hech te
je jevtat teach panar thuktat.>>
Atam "Romi lipik Devnagori lipi borobor sthan" mhonnche kitem? Goychea Rajbhas
kaideant "Roman script" him utram-i ghalchim, itlench mu? Zalear hem khoinche
suvater korpachem? Rostear? Tiatrache machier? Sommelonant?
Potram-nemalleancher? Kai Goy Rajyache Vidhan Sobhent? Tem konn korta?
Tiatrist? Sompadpi? Vo Amdar? Goy Rajyache Vidhan Sobhent Amdaruch nhoi tor
Ispikor zal'lea dhondekarak hem khobor na? Kai lokachi dixabhul korun aplo
dhondo fuddem vhorpachem hem anik ek pavl?
Hem kam' fokot Goyche Vidhan Sobhent korunk zata. Ani tache khatir kaim
soposkar (formalities) asat: Poilim ek Durusti Vidheyok (Amendment Bill) Vidhan
Sobhent manddunk zai. Tacher magir cheorcha zata ani uprant motdan. Hea
motdanant bhovmot mell'llem zalear tem vidheyok pas zaun kaido zata. Vidhan
Sobhent 40 amdar asat; mhonnje 21 amdarancho tenko mell'llo zalear kam'
somplem. Somza 21 amdarancho tenko mell'llo na; zalear tem vidheyok bhair
poddtta ani Kaido adim aslolo tosoch urta, kainch luksonn na! Zalear ho proyog
korunk itle fattim-fuddem kiteak zatat kai? Ailear dongor, gelear sut hea
totvacher fuddem vochpachem!
Sompem nhoi? Punn hanga ek "punn" asa. Vidheyok ek pavtti Vidhan Sobhent
manddlem mhunnttokoch, taka anik durusti zoddpacho hokk zonn eklea amdarak
asta. Hanga heo durusteo oxeo asum-ietat: (a) Moratthikoi, Konknni (Devnagori
ani Romi) borobor, Rajbhas korop, (b) Moratthik Rajbhas korun, Konknni
(Devnagori ani Romi) Sohobhas korop; mhonnje sodheachea Kaideant atam Moratthik
asa tem sthan Konknnik divop. Oxea vellar bhovmot khoinchea vordan astolem
hachi kolpona amcheamni korunk zata. Vidhan Sobhechem gonnit topasun polleyat.
Congress pokxak Vidhan Sobhent bhovmot na tem visrat. Kitle amdar
Moratthi-virud'dh mot diunk raji astole? Vidhan Sobhent Hindu Amdaranchi
sonkhya kitli ani Kristanvanchi kitli? Hindu amdar Moratthi virud'dh koxech mot
diunche nant; toxem korunk tankam noitik bollgem (moral courage) aschem na.
Karonn hea dhonderkaracheach eka sohokari padrin aplea sonxodhonacho (research)
nikal jahir kela, ani to-i zalear eka Moratthi potrak
(PHUDARI) dil'le mulakhotint. Tachem sonxodhon sangta khoim ki Purtugez Goyant
yeunche adim hanga lok fokot Moratthi boroitale; Konknnik borpi bhas keli ti
Evropi misionarimni. Hi mulakhot vachinaslolo ek tori Hindu amdar astolo mhunn
tumkam dista? Zalear yevzun polleyat. Konn Hindu Amdar aple mull borpi bhaxek
koddek dovrun, Kristanv misionarimni toyar kel'le Romintle Konknnik tenko diunk
fuddem sortolo? Hem xok'ya asa? Mhonnje, Durusti Vidheyok manddunk sorkarak
forsar korop mhollear amcheach paim-yar kuradd marche sarkem zalem na? Ani hem
soglem hea adlea Ispikorak khobor na munn somzotat tumi? Punn tannem tor adinch
sangun uddoilam: Romi lipik soman sthan dina zalear Rajbhas Kaido rod'd kelear
pasun amkam upkarta! Hem kitlea-xea Goykarank man'ya asot kai? Ani apleach
paim-yar kuradd marun gheunk je raji nant, je tachea dhondeak addmellem
haddttat, te Konknni bhaxecho dusvas kortat? Khorem pollelear, kaim lok virodh
kortat mhonnunuch tacho dhondo
itlim vorsam boro
chol'la. Na zalear Goykar aplea paim-yar kuradd marun kedna meklle zavpache
ani tachea dhondeak orthuch naspacho.
Tachea motan apnnak virodh korpi lok Konknnint (Romi lipint) potram ani
nemallim porgott kortat, jahirati gheun zaito duddu komaitat. Zalear, Romi
Konknnint jim nemallim uzvadda yetat tancher nodor marat; tantunt ailolea
sorkari jahiratincho hixob korat. Eka ankant tumkam ek thoim don sorkari
jahirati mellttoleo; kednam-i ek legit dixtti poddona. Magir tachem
dumhoinallem topasat. Kitleo sorkari jahirati? Atam tumich sangat. Ek jahirat
melloita to duddu komaita ani Romi Konknnint boroun zogta, zalear zaka ekach
ankant 7 (hoi SAT) RONGIT 'COVERPAGE' ani oglleo her 'black-and-white'
full-page sorkari jahirati mellttat to kitem upaxim morta mhonnpachem?
Punn haka dhondeachi kollaxi bori umzolea. Apunn khottleamni jem oddtta
tatuntli chirimiri to heranchea-i tallttar dovorta. Mellavo kelo zalear hajir
zaloleank, magonastana, provas khorch mhonnun protiekak xembhor rupia mellttat;
fuddlea mellaveank hajir ravonk lok magir furfurtat. Sommelonak hajir zaunk
funkott bosi astat; he lok magir thoim bondist urtat; mhonnje bhorpur hajeri!
Magir tankam oxem sangop zata: "Polleyat, he poixe adim Devnagorivaleankoch
mellttale; atam ami khottpott korun tumche khatirui melloun ghetleat. Amkam
tenko diit ravat, anik khub mellttolem." Ani lok mhonntta, "Hoi mure! Kapaz
am!" Khorem pollelear Devnagorivaleank oslem kainch mellona; te aple gantthiche
moddun mellaveank ani sommelonank hajir ravtat. Punn hem nattok tachea dhondeak
faidexir tharta. He "chollvolli" vorvim fattlea panch vorsanchea kallant hea
dhondekaran kitlem zoddun kaddlam tachi vaspux korat; tache fattlean dusro
numbor konnacho yeta to zannun gheyat ani
tanchea dogaim modle yennavollichi ontor polleyat. Tedna soglem tumkam sarkem
somzotolem.
Nimannem tannem Romi Konknni nemallim cholovpeank dukram-pospeam kodden sor
keleat. Dukor vhodd ani gulgulit zalem mhunnttoch taka masak viktat ani zaite
duddu komaitat. Punn konnem ek Romi Konknni nemallem borem gulgulit zatokoch
dusreak viklam tachem nanv mat tannem diunk na; tem diunchem mhunn amchi
vinonti. Tannench jem viktem (kai funkott) ghetlam tem legun kaim vorsam bond
poddlolem.
Aiz Goykar dukram pospache vattek vochonant. Dukrank aplem ruchichem khann
mellttalem te zage aiz uronk nant. Dukorkaran disak tin pavtti pez korun
khavounchi poddtta. Dukor vanchun urlem zalear legun pejeche poixe vosul
zatlech mhunn sangunk zaina. Punn xidduk Goykar aiz mhoxi postat; tatunt khub
faido asa. Mhojea xezareachench udharonn gheyat. Taka ami Sopretomaz mhonnttat.
[Amche Saxtti bhaxent hacho orth 'dhakttulo Tomaz'. Tachea podornichem ghor
xezarakoch aslem; haka ami, amche idadi pormannem Tomaz, Tomazba, Tomaztiva,
Tomazpai oxea sabar nanvamni hoddkitale.] Tor Sarpanchachea ut'tejonan ani
sorkarache 'subsidy' khustar Sopretomazan ek mhox vikti ghetli. Tika ek
domddechi khavodd haddun ghalunk na; sodanch lokachim xetam, bhattam, aframent
khavpak soddun ghatli. Sokall ani sanjevellar neman dud kaddunk mat ghara
haddchi. To mhonntta apunn mhoxik posta ani apnnak mhoxicho khub mog. Punn
lokak khobor asa konn konnak posta ani tacho 'mog'
kiteakhatir tem-i. Mhoxik tannem nanv ghatlam MANGOLA ("Movement for Amendment
or Nullification of Goa's Official Language Act" hachem acronym). Tor acronym
kiteak? Tachea zomeacho to ek ttaimpas. Tannim toslim zaitim acronym-am toyar
keleant: RLAF, RLC, RLA, KLE bi. Punn Inglez xem? Tachem zalem oxem. Aplea
putachem eddmixon korunk gel'lo tedna heddmasttorin taka sanglem khoim, "Zann
mure Sopretomaz, iskolacho middiam’ ani bhurgeachi madarttang ekich zaunk
zai.” Zalem. Tea disak laun, Sopretomaz ani ghorchim ghorant legun Konklix
ulounk laglim. To ek boreantlo boro khellam-mestri; Intruzak to ganvchea
bhurgeank khella-paddtti xikoita ani tankam gheun sabar ganvamni bhonvta. Atam
to aplea cheddeache madarttangentuch khell xikoita. Ani khellam-pongddachem
nanv legun tannem Inglez kelam: "Black Lovers of Nagdolim."
Sotachench zoit zatolem.
Mog asum.
Sebastian Borges