2020 Vorsa Savn
                                                 Oxe Toren Konknni Xikoitole.

“Bhurgeamno! Abril-May mhoineanchi lamb sutti sarlea uprant, az zavn asa tumcho 
tosoch mhozo poilo dis iskulant. Mhojem nanv Jyothi Varghese. Amchem kuttumb 
Kerelachem asonui mhaka amchi bhas, mhonnchem Malayalam vachunk nhoi mhunn 
borounk yenam. Kiteak? Hanv Gõyant zolmoleam. Konknni xikleam ani hanv zaun 
asam tumchi Konknni tticher.”
“Tticher, tticher. Amkam ek vinod sang nhi?”, Laginch bankar bosun aslolea eka 
bhurgean mhonnlem
“Tujem nanv kitem?”, tticherin vicharlem
“Samkutty”
“Polle Samkutty, tumi ghelea 40 odik dis movjen sarleat. Atam tumchem lokx 
obeaseacher asunk zai. Fokanddam korunk amkam dusro  favo to vell asa. Poilem 
mhonnlear, ami Gõychea Sorkarachea upkaran asunk favo. Tannim amkam 
on-Gõykarank….”
“Tticher,tticher. Tum Gõyant zolmololi mhunn sangta. Zalear, tum on-Gõykar koxi 
zata?” Eka videartean xidduk prosn kelo.
 “Tujem nanv?”
“Raghunadhan”
“Polle Raghunadhan! Tujea nanvam pormonnem mhaka dista tuzo avoy-bapui 
Karnatakacho. Sarkem?”
“Oi tticher”
“Tuzo avoy-bapui Gõyam keddna ani koxim pavlin hem mhaka zannam zaunk naka. 
Punn Gõyam yevn kam’ korun aplem udorposonn kelem ani tuka hea bore iskulan 
bhorti kelo. Ek zannam zavnk zai mhaka. Amche vorgant 35 bhurgeam modim 
khaxeallea Gõychea dotorevelim kitlim bhurgim asat tannin, hat vhoir kaddcho.” 
Panch zannache hat varear disle.
“Pollelem? Fokot panchuch!”
“Zalear tticher, klasint on-Gõykaranchi majority astona ami Konknni kiteak 
xikpachi?” Ayyappan vichar mandlo.
“Gõy Xikxonn Khateche nem’ ani kaidea pormonnem amche xikxann bosoilolem asa. 
Adle toren satvi pas zal’le Xikxonn Montri atanchea Gõychea Sorkarachea 
Mondollant disonant. Adlo sorkar apnnalem kodel samballchea khatir bote, 
mhonnchem unnem xikop asloleank vhoddlem Montrimondoll samballpak ditalo. 
Tumchea avoy-bapaichem udorposonn Gõyam zata mhontoch Gõykaram bhaxen ami 
ghannti lok, khatat tatunt tukpi nhoi. Raghunadan ani Ayyappan somzotam tumchea 
vicharak zap mell’li mhunn”
“Tticher, tticher. Konknni xikun koslo lab mellcho asa?” Vanitha-n proxn kelo.
“Sorkari nokre khatir Konknni gorjechi. Dekhunuch, tumcho fuddar boro zaunk 
tumkam Konknni vorg xikunk poddta. Tea khatir tumchea ghorcheamni tumchem borem 
chintlam. Borem chintlam mhonllear ek yad zali. On-Gõykaranchem borem chintole 
Gõyche Montreank ami visronk favo nam. Tankam portean-portean nivddun haddun 
amche fuddari korunk zai. Adim ani atam porian ho ghantti mure, ti ghanttin 
mure mhunn hinnsavpi lokak, Varkenchea Shahenshah-an Gõykar dukram bhaxen 
roddtat mhunn hinnsailole asat. Amche lokak vavr mellchea khatir Gõyambor mega 
project chalu dovorlole. Save Goa. Save Ghantti lok. Motam mellchea khatiruch. 
Ham!”
“Tticher, tticher. Tea Shahenshah-chem nanv kitem?” Haridasan vicharlem.
“Kitem re Haridas? Kainch noko tum? To mure Church Hill”, Sukumaoran khub zanna 
zal’le bhaxen mhontlem.
“Hey Sukumoran. Gõyant Church Hill nam. Moddganv Monte dongor zalear asa” 
Moddganvche Monti dogurlear ravpi Shardan mhonnlem
“Puro, puro bhurgeamno! Atam voggi ravat. Monte dongor mhonnlear tumi mhaka 
anik ek yad keli. Monte nanvacho ek Khellam Montri Gõyant axill’lo. Havan vo 
challenge divn tannem so mhoinneam modim Fatorda ganvan Jawaharlal Nehru 
Stadium ubo kelo. To bandunk tea khallar Gõyant titlo kamdar naxill’lean tannem 
dusrea prantachea lokak kamank haddil’lo. Kam’ somplea uprant, hea vavraddeank 
porten tangelea ganvan daddche bodla tannem Gõyantuch hanga-thoim nokri korpak 
soddle ani ravpak Monti dogurlear zago dil’lo. Fatorda graundd bandtona, mhozo 
bap’pu Supervisor mhunn kam’ kori.”
“Mhonntoch, ami Monte mhonntat taka borem magchem?”. Raani-n vicharlem.
“Taka borem magchem magun ten’nache Mukhel Montri Kamatachi bhi puja korchi. 
Tannench zaun Monti dongor on-Gõykaranchea nanvar kelo. Ani apnachem vote bank 
samballun dovorlolem. Ek dis oxem ghoddlem, Kamatachi chorbi toklek choddun 
tannem khaxea Gõykaranchea motachi taka goroz nam mhunn tondd borun sangun 
Goykarank dukhoile”
“Ixttamno! Tea khatir on-Gõykaram vatten zuztole rajkarnnank amchea vhoddilamni 
vichun kaddunk zai. Nhi ghe tticher?” Padmini udgarlem.
“Anik ek motte kharan bhailea lokachem zoi-zoi zavpak”
“Koslem?” voggich aslolea Shantin vicharlem.
“Nagri ani Romi”
“He konn? Babulbhav?”
“Eka fullak dog mali ”
“Mhonnchem. Eke choliek dog premi?”, Padmini ghonddollem 
 “Ek full mhollear Konknni, dog mali mhonnlear Nagri ani Romi. Bharotache 
ghottneche 8ve vollerint Konknnik unchlo zago mellchea khatir khorele 
Konnnivadi zuzlele ten’na mottem yogdan Romi Konknnivaleanchem aslem khoim. 
Fevrerache 4ter 1987 vorsa Gõyche Vidhan Sobhen Gõychi Raj bhas, (Nagrivaleamni 
Romivaleank chikan korun) Devnagri lipin pas korun ghetli. Itlean vad-vivad 
suru zalo. Devnagri vangda Romi lipikui odhikrut maneotay magchea khatir, konn 
ekto mhonnta 1988, dusro boballta 1989 vorsa Dalgaddo Konknni Akademi (DKA) 
sthapli. Konknnichi udorgott korchea pasot Gõychea Sorkaran DKA-k onudhan 
dil’lem tem thodde Nagrivaleank je, Romi lipichea tovear bazpi punn Gõychi 
Rajbhas Devonagri lipien khavnk zai mhunn boballpi, hanchea pottan chablem. 
Ektoch monis DKA-cho chitnis, proofreader, editor, publisher, distributor kam’ 
polleta tem vattun divnchem mhunn Nagri Lipik support korteleancheo suchnna 
ail’leo. Akademi-n guspagonddol korunk
 Nagri mogeamni fuddem kaddlolea mon’xank, DKA-che vanttekar korche ani 
tanchim-i tonddan sorkari lolipopam ghalun bond korchi mhunn kaim borea 
mon’xamni, DKA-k funkott sol’lo dil’lo. Zori tor, tea vellar dogui mali 
ektthaim yevn mogan ani somzikayen Konknnichi udorgott kel’li zalear az 
khaxelea Gõykar apnnalea ganvant porki zavnche nasle. Bhaxea mhonnchem osmitay. 
Atam Konknni uloitolo Goykar thoddo zala ani ghantti lok subeij Konknni uloita. 
Bhurgeank Inglez iskulamni xikxann divn Portugez passport korun pordesant 
daddle ani amchea lokak Konkan Railvechi tikett kaddun Gõyant kam’ korunk 
haddle. Dekhunuch amchea mogan lastolea Montreachea upkaran ravtana ami Konknni 
lipik lagun zhogoddtoleank visrunk zainam”
“Tticher, tticher…..”
“Puro khorat anik tumche savall nakat. Pustok ugoddat ani chovttea pannar ZAYAT 
ZAGE vachat..”
“Tticher, tticher nidhun konn asle?”, Samkuttyn-n vicharlem.
“Chup! Anik savall nakat mhunn sanglam mu? Zayat Zage, hem ek omor git lokpriya 
kovi sorgest Manohar Sardesai baban boroil’lem ani Goem Shahir sorgest Ulhas 
Buyao hachea avazan gailolem. Hea gitan Gõychea xetkarank, mundkarank, 
zankarank, ganvkarank ekvottachem mondir bandun, vangdda jiyeunk, vangdda 
cholunk, vangdda vavrunk ulo maril’lo  Punn tednnache Konknni malgodde 
fuddari……..” Intervalachi bel vazli ani pustokam dampun bhurgeamni bhair poll 
kaddli. Ani babddi tticher ektich klasint urli. Tika kitem tori mothvachem 
sangunk zai aslem. Punn aikotole konnuch nasle.

Lino B. Dourado




Reply via email to