Padre Juze Vaz ani Padre Agnel Kedna Sant Zatle? Parkison piddent koxttovtoli Marie Simone-n, khorea bhavartan Juanv Paul Dusreachi mozot magli ani ochoreamni ti bori zali. Hi milagr ek purovo zaun, atanche Benedikt XVI Papa Saiban, Maychea 1ler 2011, Juanv Paul IIreak Bhoktivont kelo. Bhoktikoronnachea dobajea vellar, Vatikan Sam Pedruchea Agnnant 1.5 milhanv zomil’lea lokan ‘Rokhddo Sant Korcho’, oso mottean ulo marlo. Bhoktikornnacho dobazo TV-ir pollela uprant.... Gõyche dott’toreche put Padre Juze Vaz Janerache 16ver 1711 vorsa somplolo zalear, Padre Agnel de Souza Novembrache 20ver,1927 vorsa sorgar rajeant pavlolo. Hea donui bhavarteank Santancho man mellchea pasot, khorea bhavartan ani bhorvonxean Sri Lanka ani Gõychi Kristi somuday magnnim-rozaram kortat. Tanchea koddlean upkar ani dennim zaitea zannank favo zaleant tim, Pilarchea dongrar chappun yetlea dor satollea V-Ixtt ani heram potrarancher vachunk melltat. Bhavarti lokak, itlim sogott dennim favo zal’lim astona, aiz meren tankam dongankui Santancho man kiteak mellunk nam hem mhaka, ani mhojea oslea bhavarteank guspagonddolan xevttitat.
Padre Juze ani Padre Agnel-a mornnam uprant tankam kitleach vorsamni Bhoktivont ani Maneavont ho man favo zalo. Bhoktivonn Juanv Paul IIro, Aprilache 2rer 2005 vorsa somplolo. To somplear satuch vorsam bhortat. Papa Saib Juanv Paul IIreak rokhddoch Bhoktiponnacho man koso favo zalo? Padre Juze ani Agnelok Bhoktivont ani Maneavon man favo zaunk itlim chodduch vorsam kiteak laglim? Dhovo kallo katicho rong veglozar korta? Dhormantui politik asa kai? Hem hanv chintit astona konn eklo 180km/h spiddir gaddi choloytolo mhojea gaddiechea fuddlean yevn bhouch rostin brek marlo ani tea breka borobor tachi gaddi nitt mhojea gaddie fuddeant ubi zali, ani hanv rosteache soglle kaide samballun 100km/h spiddir gaddi cholovpi subagi, mhojea steringancho tabo (control) sutton vhodd netan mhoji gaddi vorun mhojea gaddie fuddeant ubi zalole gaddier choddoyli. Mhojea gaddichi chepnni zali. Devache upkaran mhaka kainch ek zaunk na khorem, punn akh’kench ang ghamechea lottan bhorun kampunk laglem. Rosteachea bazuk mhoji tokli khala ghalun gaddiechi poristithi chintunk boslolom astona, lamb kobay neslole dog monis mhojea fuddean ube zale ani dogaimni mhojea hatak dorun mhaka ubo kelo. Bhirantin mhojem ang kudkudtalem. Tantlea eklean kitem tori tonddan gunngunnlem ani ek thondd udkan boril’lo glas mhojea hatant dilo ani hanv tem udok piyetoch kina bhitor mhozo kudkud’do bond zalo. Tannim mhaka mhojea gaddiexim velo. Ojep!!! Chepnni zaleli mhoji gaddi kainch zaunk naslolea bhaxen thoim ubi asleli disli. Hi kosli milagr ani mhojea fuddean asat te konn te pollevpak, itlo vell sokoll ghatloli tokli vhoir kaddun tancher mhoji nodor poddtanch, hanv ekdanch dimbher poddlom. Oi!!! Te zaun asle Bhoktivont Juze Vaz ani Maneavont Padre Agnel de Souza “Rostear gaddi choloytana soglem dean dorun gaddi choloychi”, Bhoktivont Juzen sol’lo (advise) dilo. “Hixeob naslole upkar ani dennim, bhavarti lokak ami dileant. Voizam lagim kurar (cured) zainaslelim duensam bhavartanchea magnneamni borim zaleant. Oddchoneank ani koxttank sampoddloleank adar dila. Ami itlem kelam ani kortat astona amkam Santacho man kiteak mellona hem zannam zaunk sodta tum? Ani Papa Saibak ekuch milagri velean Bhoktivont kelo. Henvuim zannam zaunk zai tuka?” Maneavont Agnel-an ekar ek vichar kele. Ani hanvem tokli halloun, oi mhunn zab dilo. “Bhokti Juanv Paul IIro , Poland hea desant , Wadowice mhontlolea prathan zolmola.” BhoktiJuzen zolm ganv sanglo. “Tachea desant broxttochar kortole rajkarnni nant ani odik korun tachea zolm ganvan Wadowice. Dekun rajkarnnanchim patkanchem vozon tachea mhattear naslem.”, Man. Agnel-an thoinsorlea rajkarnni kitle nigut tem mhaka ugtem kelem “Ami Bharotan zolmoleat. Ek vhodd lokxayecho des punn desantle rajkarnni ekdom mhelle. Chodd luttop, goribank pillop, chorop ani broxttocharacho poilo zago ghevn asat.”, Bhokti Juzen amchea desachea fuddaranchem kortubanchem pustok ugoddlem. “Durdovean Gõyant amcho zolm zala. Zhoim broxttarponn ugtem cholta. Vikallim vogddam ugtea bazarant melltat. Rajkarnni hatunt vanttekar asat ani pulis odhikari guneanvkarank alaxiro divnche divn nitichea pagerant pavona sarke kortat. Irvea zhaddamni borlele dongor konkritanchi zongoll keleant. Vorixtt prokolp (mega project) haddun kochoreacho proxn ubo kela ani dispottim lokak kimsam sotoytat. Malaria-falaria ani sabar amchea tempar aikunk naslolim duensam atanche pillgek tras kortat. Dorya kinarer pozoddponn choddlam, vello boxttayleat, ani lhan bhurgeancher bolatkar kortat”, Man. Agnel-an, Gõychi izot khilleak humkayli. “Gõycho rajkarbar borea mon’xanchea hantant nam. Portean-portean tech fuddari nivddun haddun Gõychi suropay bigoddlea ti bigoddlich, punn atam amkam Konknni uloitolo amchea bazarant Gõykar mellonant ani velean oxikxik (uneducated) Montri iskolancher Inglezichem vozon dovortat”. Halinchea disamni medium of instruction chollvoll cholta tache vixim Bhokti Juze uloilo. “Punn amkam boro sorkar mellunk ami kitem korunk zai?” Kedov meren monneponan tanchem aikotalom, punn auchit mhoji jib sodov zaun mhojem tondd ugoddlem. "Tuzo proxn ekdom boro asa. Bore fuddari nivddun kaddlearuch boro sorkar ghoddunk zata” Man. Agnel-an mhontlem. "Tumi tumcho gorzo amchea lagim magtat teo ami Deva fuddem dovortat. Tumi magtat titlench kainch unnem korinastona Sorgincho Bap tumkam dita. Boro sorkar di, bore kaljidar fuddari di, bore rajkarnni di ani Gõy broxtarachea hatantlem mekllem dovorpak, oslim magnnim aiz meren amkam pavtti zalinant” Bhokti Juzen ugddas kelo. "Ani je meren Gõykar promannink sorkar nivddun kaddinant te meren amkam Santancho man mellcho nam. Hem mat sot.”, Man. Agnel xinn korun uloilo "Ani nimnno ek ugddas kortam. Soglleank sangunk visronaka. Khorench tumi amchea mogan lastat ani tumkam dista khorench amkam Altaracho man vegim mellcho? Toxem tor fuddlea eleisavank broxttachara add zuztole fuddareank nivddun haddat. Panchxim vo Hozar rupianchi nott hatant ghevn tumche povitr hat ani mot boxttaynakat”, oxem sangun te dogui tanchea mottorixim ghele ani ekach kinan nanch zale. Hi vhodd khobor mhojea guttachea ixttak sottasot ditolom mhunn hanvem tachea mobilar fon kelo. Punn tacho mobilacho ringtone lagsoruch vazunk laglo. Khoim vazta to pollevnk mhunn hanv voulo zalear mhojea mobilar sokallcho utthpak dovorlolo alarm vaztalo. Lino B. Dourado
