Nagddo petaro xetan ghelolo…
Nagddo petaro xetan ghelolo, xetkarachem mut piyeon ghara ailolo.
Hea lhanxea kantarachi yad asa tumkam? Ten’nanchim choddxim lhan bhurgim angar
kopdde ghalinaslim. Nhoi durbollkayek lagun bhurgim nagddim vo angar kopdde
ghalinastana bhair ugtea mollar distalim, punn; kopdde angar nastana bhonvunk
tankam borem distalem vo koslich malis nastona, to ek khellantlo khelluch koxim
tim somzotalim. Ten’nanchea bhurgeank, matien ani dhulent nagddim khellunk
avoddtalem. Jem bhurgem chodd mhellem zata tem borem khell’lem oso bhurgeanchea
khellantleant ek somoz aslo. Cheddo-bhurgeak titlem mothv dinaslim, punn
cheddum-bhurgeak, tanchim voddilam vhoilem kantar gavun lojek koxim ghaltalim
vo hinsaytalim.
Adlea tempar khubxea ganvanim vhodd manai vo dange idadir pav porian thodde
daddle kalsanv nhoi mhunn dusre kopdde angar ghalinasle. Gharant, sodanch te
nagdde ravtale. Fokot, ghorantlo bhair sortona disti poddona toso, dhimbe
solkol pavta tosi ek lambxi kabai nhestale. Sogott zanno asle, tanchea kabayam
bhitor kalsanv nasta mhunn. Ani oslea mon’xank tanchea zolm-nanvam poilim,
‘nagddo’ XYZ mhunnon, ganvcho lok tankam vollkitalo.
Amcha-i xezarchea vaddeant oslo ek monis aslo. Sangtat tea pormonnem, tannem
kazarache soirikek veta tea disa poilem kalsanv nheslolo. Ani tachi sonvoim
uprant, tachea putak aileli. Tannem lamb kabai nhessun posrear, xetan, lokak
dudd divpak (tanger duddacheo gayeo asleo) ani her barik-sarik vavr korpak to
ghorcheank adhar kortalo. Kalsanv ghalinastana iskolak ghelear tticheri taka
klasint bhitor ghenaslim. Igorjen dotornink ghelear padribabacho sankistanv
taka dhanvdavun dovortalo. Paichi sonvoim putak aili mhunn, nagddea putachi
avoy, bhouch khontti kaddi. Hi gozal xezarchea adlea Purtugez tticherichea
kanar poddli. Tinnem palmatoricho mar ghalun zaitea mosti bhurgeank nitayer
ghatlele. Tacho lambta to ‘pendulum’ ek dis mutpacho bond poddun tachea
mutachea poskoteacho far zaun to aktak mortolo, oxi tacher bhirant ghatleli.
Nam, nam kortam, Purtugez tticherin zaiteo ang kaddpa sarkeo ghoxtti sangun,
taka kalsanv-komis nhespa sarko kelo. Nagddea
putachi avoy khub khuxi zali. Eksarkelim tin novim kalsanvam xinvlim.
Kalsanv ghalun to khella mandar ghelo. Sogott bhurgim ojapun taka polletalim.
Tea disa tannim tanchea sangatak khellunk ghetlo. Kalsanv ghalinaslo mhunn
tanchea borobor, taka khellunk mellonaslem. Tea disa to khub umedin khell’lo.
Toklea uprant, laginch aslolea tacheach porim idadin vaddtele choliam borim
boslo. Konn eklea cheddvan, tanchea novea kalsanvacher matti marun kalsanv
mhellem kelem. Kagall (complain) ghevn to mhojea sorxim ailo. Mhakai tea
vellar, mati marun novelem kalsanv mhellem kelolea cheddvacho rag ailo. Babddo,
kalsanv ghalinaslo mhunn tim taka, lagim ghenaslim ani atam kalsanvuim nheslear
tannem unneaponn kiteak bhogchem? Kalsanv ghalun tannem koslem pap haddarlem?
Oxem vicharunk dislem. Hi kex hatan ghenvchea adim, nagddeak proxn kelo.
“Sarkem sang. Zalem kitem?”
“Zann mure umanv. Hanv kasado (tired) zalo mhunn panch dhangam pois tim
cheddvam aslolim thoim vochun mhoje donui paim kovllun boslom. Tatuntlem ektem,
mhojea novea kalsanvank polloit ravlem. Tem, oxench nodor kaddinastana polloit
asa mhunn, hanvem taka boro dista kai mhunn vicharlem. Anik don ghora kodden
asat mhunn sanglem. Itleakuch tannem mure…”
“Kitem kelem?”
“Hollxige, hollxige mhunnit, barikxea fantrasoit matti xevttun marli.”
“Itleakuch? Tinnem oxem kelem? Itli kaposidad tichi? Konn ti? Nanv di.
Vicharunk yea” Ani ami utthunk veche vellaruch, ek zumzumit varo mhojea kopolak
boslo ani proxnancho podd’do ugto zalo.
“Ek sang. Tunvem mhaka sanglam donui paim kovllun boslolo mhunn.”
“Oi!!! Oso paim kovllun boslolo hanv.”, koso boslolo tem dakovpak to aple donui
paim kovllun boslo. Tea vellar, ten’nachea motthvea rund kalsavam bhitor aslolo
tagelo sovnsar nigut disunk laglo. Atam mhoji tube light pettli ani tacher tea
cheddvan mati marpachem kharanui spoxtt gomlem. Ani hanvem vell piddear
korinastana “anik don ghorakodde asat mhunn sangta papia?”, oxem mhunnit tache
tokler, ek nibran khutt ghatli.
Lino B. Dourado
---------------------------------------------------------------------------
Protect Goa's natural beauty
Support Goa's first Tiger Reserve
Sign the petition at: http://www.goanet.org/petition/petition.php
---------------------------------------------------------------------------