Nagddo petaro xetan ghelolo… 
Nagddo petaro  xetan ghelolo, xetkarachem mut piyeon ghara ailolo. 

Hea lhanxea kantarachi yad asa tumkam? Ten’nanchim choddxim lhan bhurgim angar 
kopdde ghalinaslim. Nhoi durbollkayek lagun bhurgim nagddim vo angar kopdde 
ghalinastana bhair ugtea mollar distalim, punn; kopdde angar nastana bhonvunk 
tankam borem distalem vo koslich malis nastona, to ek khellantlo khelluch koxim 
tim somzotalim. Ten’nanchea bhurgeank, matien ani dhulent nagddim khellunk 
avoddtalem. Jem bhurgem chodd mhellem zata tem borem khell’lem oso bhurgeanchea 
khellantleant ek somoz aslo. Cheddo-bhurgeak titlem mothv dinaslim, punn 
cheddum-bhurgeak, tanchim voddilam vhoilem kantar gavun lojek koxim ghaltalim 
vo hinsaytalim. 

Adlea tempar khubxea ganvanim vhodd manai vo dange idadir pav porian thodde 
daddle kalsanv nhoi mhunn dusre kopdde angar ghalinasle. Gharant, sodanch te 
nagdde ravtale. Fokot, ghorantlo bhair sortona disti poddona toso, dhimbe 
solkol pavta tosi ek lambxi kabai nhestale. Sogott zanno asle, tanchea kabayam 
bhitor kalsanv nasta mhunn. Ani oslea mon’xank tanchea zolm-nanvam poilim, 
‘nagddo’ XYZ mhunnon, ganvcho lok tankam vollkitalo. 
Amcha-i xezarchea vaddeant oslo ek monis aslo. Sangtat tea pormonnem, tannem 
kazarache soirikek veta tea disa poilem kalsanv nheslolo. Ani tachi sonvoim 
uprant, tachea putak aileli. Tannem lamb kabai nhessun posrear, xetan, lokak 
dudd divpak (tanger duddacheo gayeo asleo) ani her barik-sarik vavr korpak to 
ghorcheank adhar kortalo. Kalsanv ghalinastana iskolak ghelear tticheri taka 
klasint bhitor ghenaslim. Igorjen dotornink ghelear padribabacho sankistanv 
taka dhanvdavun dovortalo. Paichi sonvoim putak aili mhunn, nagddea putachi 
avoy, bhouch khontti kaddi. Hi gozal xezarchea adlea Purtugez tticherichea 
kanar poddli. Tinnem palmatoricho mar ghalun zaitea mosti bhurgeank nitayer 
ghatlele. Tacho lambta to ‘pendulum’ ek dis mutpacho bond poddun tachea 
mutachea poskoteacho far zaun to aktak mortolo, oxi tacher bhirant ghatleli. 
Nam, nam kortam, Purtugez tticherin zaiteo ang kaddpa sarkeo ghoxtti sangun, 
taka kalsanv-komis nhespa sarko kelo. Nagddea
 putachi avoy khub khuxi zali. Eksarkelim tin novim kalsanvam xinvlim. 

Kalsanv ghalun to khella mandar ghelo. Sogott bhurgim ojapun taka polletalim. 
Tea disa tannim tanchea sangatak khellunk ghetlo. Kalsanv ghalinaslo mhunn 
tanchea borobor, taka khellunk mellonaslem. Tea disa to khub umedin khell’lo. 
Toklea uprant, laginch aslolea tacheach porim idadin vaddtele choliam borim 
boslo. Konn eklea cheddvan, tanchea novea kalsanvacher matti marun kalsanv 
mhellem kelem. Kagall (complain) ghevn to mhojea sorxim ailo. Mhakai tea 
vellar, mati marun novelem kalsanv mhellem kelolea cheddvacho rag ailo. Babddo, 
kalsanv ghalinaslo mhunn tim taka, lagim ghenaslim ani atam kalsanvuim nheslear 
tannem unneaponn kiteak bhogchem? Kalsanv ghalun tannem koslem pap haddarlem? 
Oxem vicharunk dislem. Hi kex hatan ghenvchea adim, nagddeak proxn kelo. 
“Sarkem sang. Zalem kitem?” 
“Zann mure umanv. Hanv kasado (tired) zalo mhunn panch dhangam pois tim 
cheddvam aslolim thoim vochun mhoje donui paim kovllun boslom. Tatuntlem ektem, 
mhojea novea kalsanvank  polloit ravlem. Tem, oxench nodor kaddinastana polloit 
asa mhunn, hanvem taka boro dista kai mhunn vicharlem. Anik don ghora kodden 
asat mhunn sanglem. Itleakuch tannem mure…” 
“Kitem kelem?” 
“Hollxige, hollxige mhunnit, barikxea fantrasoit matti xevttun marli.” 
“Itleakuch? Tinnem oxem kelem? Itli kaposidad tichi? Konn ti? Nanv di. 
Vicharunk yea” Ani ami utthunk veche vellaruch, ek zumzumit varo mhojea kopolak 
boslo ani proxnancho podd’do ugto zalo. 
“Ek sang. Tunvem mhaka sanglam donui paim kovllun boslolo mhunn.” 
“Oi!!! Oso paim kovllun boslolo hanv.”, koso boslolo tem dakovpak to aple donui 
paim kovllun boslo. Tea vellar, ten’nachea motthvea rund kalsavam bhitor aslolo 
tagelo sovnsar nigut disunk laglo. Atam mhoji tube light pettli ani tacher tea 
cheddvan mati marpachem kharanui spoxtt gomlem. Ani hanvem vell piddear 
korinastana “anik don ghorakodde asat mhunn sangta papia?”, oxem mhunnit tache 
tokler, ek nibran khutt ghatli. 
Lino B. Dourado
 
---------------------------------------------------------------------------

                       Protect Goa's natural beauty

                    Support Goa's first Tiger Reserve

  Sign the petition at:     http://www.goanet.org/petition/petition.php

---------------------------------------------------------------------------

Reply via email to