Budd’dd zai tor, mhojea koddlean fukea ghe 
Porchea disa, zaitea tempan mhagelo ek ixtt bhettlo ten’na, mhaka to sapuch 
bezaran dislo. Taka konn tori sotayta vo tras dita mhunn, tachem adlem hanstem 
mhukamollacher, datayen patovleli niraxi savlli kollit kortali. Taka hea 
poristithicher pollevn, mhojem tondd apo-ap ugtem zalem.
“ Zalem kitem? Tum chintest distai. Ghorcho sogllo lok, boro asa mure?”, 
kuttumbantlo konn tori duent asot, hea huskean, hanvem taka vicharlem.
“Toxem kaim na re. Ghorchim sogott asat bhorim.”
“Zalear, tujea hanste chal-riticho bodoll koso zalo?”, hea mhojea vicharak zap 
divnchea adim, tannem azu-bazun nodor marli. Lagsorlo vo vollkicho konn nam ti 
khatri kortoch, tannnem mhaka sovkas avazar sanglem:
Tin kuddachea flat-an, ek-ek kudd ghevn to, ani tagele don ghott ixtt ravtat. 
Mhojea ixttachea nanvar flat asa. Adim, tachem kuttumb tachea sagata aslem. 
Hangasor vo Kuwait-an bhurgeanchem xikop somplem ani fuddlem xikxonnank lagon, 
tannem aplea kuttumbak, Goyant pattoun dili. Eka mon’xak, itlea mhargeyechem 
flat-achem baddem bhorchem poddta mhunn, tannem dusrea don ixttam sangata  
flat-an ravpache vanttekar kele.  Bhaddeache, bizleche ani udkache duddu 
zalear, randche kuddin vo kitchen-nant jevnna khannacho khorch zatolo, tegui 
vattun ghetat. Oxem korun, koloch vhoir-sokoll chukicho somoz zainastana, 
sogllem vevostithin tanchea modim atam meren cholta ani oxem choltana…..
Punn, fattle kaim mhoynnem mhagelea ixttak dison ailam, tacheo kaim vostu, te 
dogui ixtt vapuddtat mhunn. Dispotim vapurcheo tageleo vostu toothpaste, 
shaving cream, disposable shaving razors, after shave lotion, boot polish, head 
shampoo, washing powder, sabu vo soaps, body spray ani tin char torecheo 
‘creams’, toileti bhair ek lhanxi armar vo cabinet asta, tatunt to dovorta. 
Vikot haddleleo vostu, adim; taka don mhoynnem vhoir pavtaleo, punn halinchea 
tempar ek mhoynno sompta mhonllear, tachea vostuncho konn tori vapor korta 
mhunn, vostuncho unnava velean, taka onbhonvlun ailem. 
Bhaile armarin tacheo vostu dovorchea bodla, tagelea rumant sugur kiteak 
dovorcheo nhi? Hanvem vichar kelo ten’na, okosmat oxem kelear, chori kortelem 
boglant ani goir somoz zaun  tagelea ixttank vaitt disot mhunn, to vhoir-sokoll 
zaunk laglo. Tagele dogui ixtt pezad pagar ghevpi. Mhaka kollit kelam tea 
pormonnem, imtte nhoi te. Toruipunn, osolim imtteaponna mhaka sapuch ruju zaina 
zalim.
Hanvem mhojea ixttak budd’dd dili. Eksarkeo armarint dovortoleo vostu, lohu 
lohu korun tachea rumant bhitor vorcheo. Hea fuddem novi vost vikot haddta ti, 
tachea rumant dovorchi ani ritim zatelim butt-polis latam kivam kremichim 
bokxam ani her vostu armarin soddun dinvcho. Toothpastichea tuban funk marun 
tube fuloycho ani tatunt udok bhorun dovorchem. Jedna tache ixtt dant gasunk 
yetele, tendna toothpaste zagear udik bhair sortolem, ani tea velar tanchim 
monam ugtim zatelim ani loz zavn te zagear yetele.
He gozalik sumar 35 dis zaun ghel’le. Poir tedus tannem mhaka fon kelo. Sodam 
porim mhojea bholayki ani ghorcheanchi khobor ghetlea uprant, mhoji budd’dd 
(advice) xembor tokeanni faideachi zali mhunn, tannem khos porgotayli.. 
Konnanche tori faideache zata toxem hanvem kelem. Mhojea kapostadechim fintam 
vhoir sorlim. Fon bond korchea adim, adlea porim tannem kensank ghalchelo 
shampoo, armarintlea zageavelo kaddun, nhanient vo bathroom-an kiteak dovorla 
tea vixim hanvem chovkoxi keli.
“Mhateak kens aslear shampoo vapurtele mure te?”, tannem motto hanso kaddun 
mhaka mhonnlem.
“Mhonnchem? Hanv somzunk nam?”
“Mhojeo yer vostu unneo zait vocho, punn fokot head shampoo asa tosoch astalo.  
Mhagele dogui ixttanchea matheak ek porian kens nam. Dogui kodd’dde. Tankam 
shampuchi goroz nam.” 
Ho mhagelo ixtt mhojea budd’ddin, xano zalo mu?

Lino B. Dourado


 

Reply via email to