SON’VARACHIM SUNGTTAM: 
                                 Hea Lekhantlean Kitem-i Borem Yet? 
-Jose Salvador Fernandes 
“Kalla promannem mathear kurponnem” oxi amche Konknnint mhonn’nni asa. He 
nodrentlean, ami tor desantlea tore-torechea masikancher nodor marlear, 
tantuntlea khubxea, kitleach kallachea masikamni aplem mullavem totv samballun, 
potrokariteche nodrentlean kalla prommanem sabar konnanmni (angles) novim angam 
ghetleant. Gõyantlim veg-vegllea bhasanchim masikam, va satollim va pondrallim 
asat tannim-i aplea vachpiank monanchi bori khavodd diun, az meren zata te 
bhaxen samballun-tigoun dovorpacho thokos gheun vavr kela, ani korit asat. Punn 
hea soglleam modem, Konknniche Romi lipientlean neman yevpi thoddea 
uzvaddavnniancher bariksannen nodor marlear, teo uzvaddavnnio uzvaddavnnechea 
poileach vorsantlim mannkulim bhurgim koxim dolleam mukhar ubim zatat. 
 Konknnintlea kaim nemalleanche som’padok chovis-ponchvis vorsam adlench 
chintop tanchea  uzvaddavnnianchea ogrlekhamni chab-chab-chabddaylolem disun 
yeta. Vachpianchea monancher uzvadd ghalche tantum noveponnache vicharuch 
vachunk mellonant. Ek som’padok ailole pavtti teach-teach vixoyancher ani 
teach-teach vicharanche ogrlekh boroyta tednam, khubxe prosn monant yetat – ho 
som’padok anink khoinchea-i vixoyacher ogrlekh borounk vell korinam kai? Va 
sodam poros vegllea vixoyancho obheas ani vichar korunk tachem mon unnem 
poddta? Va, dusrea vixoyancher aplem mon ugtaunk eka som’padokak asunk zai 
titlem taka vachop va zannvay nam? 
  Ami Konknni bhaxechea itihasacher kal meren nodor marlear, he bhaxentle 
potrokariten Konknni chollvollik sumara bhailem yogdan diun, Konknni 
chollvollik hatbhar laylo, ani tantuntlean bhas mozbut korit tika fuddem 
haddli. He potrokariten bore-bore Konknni borovpi, ani tea borovpantlean 
vachpi-i toyar kele. Tem misanv, to doll ani to foll aichea kallavelea thoddea 
Konknni nemalleamni polleunk mellonam hi ekdom’ khontichi gozal. 
Az Konknniche Romi lipientlean jim  pustokam uzvadda yetat tim uzvaddavpa 
sarkim asonant oxem Romi lipientlea thoddea Konknni som’padokanchem mot asa. 
Tantum vyakoronnacheo ani utram borouncheo-i chuki astat tacher-ui te chabuk 
martat. Mot mhonntanv tednam tem sarkem va vankddem-i asum yeta. Konknniche 
Romi lipientlean uzvadda haddpa sarkim naslolea pustokanche borovpi,  hea 
som’padokanchea nemalleancher-ui borovpi astat. Zalear, hea borovpianchim 
borovpam hea som’padpianchea nemalleancher uzvaddaunk koxim purtim astat tor? 
Konknniche Romi lipientlea zaiteach borovpianchea borovpamni vyakoronnacheo ani 
utram borouncheo chuki astat hem sot! Punn, hea chukim khatir tea borovpiank 
guneanvachem bott dakoun, apli zababdari titlean sompli oxem chintun kuxik 
sorop, hem Konknniche udorgoti khatir vavurtolea konnakuch sobchem nam. Konknni 
bhaxentlea nemlleanchea-masikanchea som’padokachea kodelar bosloleak tor nhoich 
nhoi. Toxem polleunk gelem zalear, hea kaim som’padokanchea nemalleancher-ui 
teo chuki disun yetat. Kednam-kednam eka nemalleachea ogrlekhant vyakoronnacheo 
ani utram borovpant chuki distat teo teach nemalleantlea yer borovpianchea 
borovpamni sarkeo boroyloleo astat!  Khorem mhollear, Konknniche Romi lipient 
bhaxeche nodrentlean ho ek boreach vorsancho husko korcho prosn asa. Punn 
Konknnintlea amchea thoddea som’padokank hi gozal khobor asun-ui te tacher 
mettam gheunk borech unne poddleat. Borpavollint asloleo chuki sudraun uzvadda 
haddlolim borovpam 
 borovpiamni vachun apleo chuki sudarcheo oxem tea kaim som’padokank dista ani 
titleacheruch ho vixoy sompoytat. Choddxea Konknni borovpianchea hea prosnanchi 
khobor chodd korun Konknniche Romi lipientlean nemallim va masikam choloytolea 
soglleach som’padokank khobor asa. Hea veg-vegllea nemalleancher-ui borovpi 
tech astat. Hea vixoyacher kholayen vichar, bhasabhas korunk ani tea udexim 
goroz tim mettam ubarunk hea nemalleancher som’padok kiteak ekttaim yenant, ho 
anink ek vegllo, sod-vavracho vixoy!   
Amche Konknnintle kaim som’padok, aplea hatant nemallem va masik asa mhonn 
kitem-i boroun chhapop ho aplo mullavo hok’k mhonn somzotat ani toxe kortat-ui. 
Dusrem, konnem-i hea som’padokank tanche vixim koddu sot sangtoch, kaim 
som’padok tea mon’xacho rag kaddunk aplea hatant aslolem nemallem va masik 
aplem ‘defence mechanism’ hatiyar mhonn vaportat. Itlench nhoi, te hea 
hatiyarantlean, fokot som’padokache kodelir bosun dusreank, purannantlim xakek 
upkaronaslolea vaingianchi khobor sangun apunn yeram poros vegllo ani sav mhonn 
provar korunk sodtat. Oslea som’padokanche he vagnnukek  lagon, aichea kallar 
Konknni potrokaritek ani Konknni chollvollik borench luksonn zalolem disun 
yeta! 
Konknni bhaxen Konknni potrokaritek adim khub tola-molachem yogdan dilam, ani 
hem girest yogdan ditanam Konknnintlean borovpi, vachpi ghoddoyt Konknni 
chollvoll fuddem vhelea. Tednanchea amchea Konknni som’padokank apunn Konknni 
chollvollicho mhotvacho bhag, ani aplea buzancher kitli vhodd zababdari asa ti 
spoxtt khobor asli. Dekunuch te ni-svarthiponan ani bhaxechea mogan khub thokos 
gheun itle vavurle ani bhas jivi dovorli. Punn tech Konknnintle aiche kaim 
som’padok, Konknni chollvollichi mhotvachi zababdari aplea buzancher asa hem 
sot visorloleachem chitr, svota tanninch aplea nemalleam-masikam udexim toyar 
korun dilolem polleunk mellta. Ek nemallem va masik kaddpa xivay apnnak Konknni 
chollvollint anink koslich ‘duty’ nam mhonn somzun, kaim som’padok pois thaun 
tech Konknni chollvollicher ogunnache fator xevttun ani vikh onkhun, Konknni 
chollvoll oskot korpacho proyotn kortanam spoxtt dista! Khub dukachi gozal! 
Konknniche Romi lipientlea som’padokanchi zababdari vhodd asa. Dekun tannim 
Konknnintle zunve zainam title bore. Zunve mhonn sthapit zaleat zalear tannim 
hea zunveam modim pul bandchi goroz asa.  Konknniche Romi lipientlea 
som’padokamni  ekvottan yeun, Konknni mollar-ui lokxayecho chovto khambo kitlo 
mozbut asa to dakouncho vell khub adim sorun gela. Torui, ‘better late than 
never’, mhonnit tannim… .

Reply via email to