Jiveam Khatir Atme Magnnim Kortat?
 
Novembrache poiler, sogllea Santanchi Porob. Dor ek Kristi bhavarti, ho dis 
bhogttiponnan palltat. Kaim zann, Sant Padrinank (nanvan aslolea Santak) hea 
disa odhik kholayen magnnim kortat. Apnnalem dispottim jivit Sant Padrinam 
bhaxen sadem ani peleachea mogachem zaunk, dor eklo rozaran ottregun magtat.  
Choddan chodd bhavarti lok Santanchea porbea disa, igorjent Misan vantto 
ghetat. Devak argam upttana Sant Padrinank kherit argamni dhinvastat. Zollun 
aslole Santachem nanv ghevn uzvaddlolo dis boro divnk magttat. Punn aiz-kal, 
thoddim bhurgeank dilolim nanvam pollelear, tanche Sant konn ani nanvam kosim 
lagu zaleant tem khaxa avoy-bapaik khobor nasta. 
Lawrence Palha tachem nanv. To sodanch aplea avoy-bapaik dhinvasi. Ganvchea 
patronanchem nanv asa mhunn to dhadoxi. Ani poir Mis somplea uprant tachea 
samkara oskosmat ubi zalole ostoren mhontlem: “Happy feast of all Saints” 
To tothakun ogich poddlo. Tachi jib dorlolea porim zali. Dolleam mukhar sinema 
poddear dista toslem chirt tachea samkara ailem. Oi tem chitr. Visor poddun 
ghel’lem adlem chitr, novean jivem zalem. Suklolea zhaddacher udok poddun novi 
komri fulta te toren, samkara ubi zalole ostorecher tachi dixtt poddtanch, taka 
fattlea yadin oddun velo.
Arossim St. Lawrence kopelantlea gayon monddolanchim vangddim aslim tim. 
Dhormik gayonam gaitam-gaitam tim mogan poddlim. Kopelacheo ghantto lokak 
zagrut kortat, te toren, tanchea mogachim kantaram ghorcheanchea kanar 
sadovlim. Sandra astig ghorabeantli dhuv.  Ani Lawrence famad rampnni-nustea 
dhonddekaracho ekloch apurbayecho put. Itlich forok. Zavoi zatolo to 
kharveancho put. Vhoddlea ghorabeak loz bextti. Mog toddun udoylo. 
Khinnam bhitor taka haddlea yadichea sagoran guspallun udoilo astana, Sandran 
taka portean mhontlem. “Lawrie, happy feast of all Saints”
“Same to you”, Lawrence-n mhonttlem
“Mhaka pollevn ojaplo?”, Sandran vicharlem
“Amche jivituch ojeapanchem zal’lem. Asum tem atam. Tuzo ghorkar….”
“Somplear 2 vorsam sorlim”
“Sorry”, Lawrence bablo zaun mhontlem.
“Tuji ghorkarnn?”
Lawrence-an dhornnir dolle laile ani dollean dukham bhorchea adim tannem suko 
tallean, anvddo ghillun dukham bhitorlea bhitor pottan rigoun mhonntlem. “Ti 
rogtacho kankr zaun sompli”
Sandrache dolle dukhanim bhorun aile. Dukhest mornnachi khobor aikun tinnem 
Lawrence-ache hat ghott dhorle. Tichea kallzak dukhavoll zali. Noxiban 
dogaimkui fottoilim. Tika khub dukhlem. Ho dukhi somoi igorjichea kompoundan 
lokam uzram ek natok koxem zait mhunn biyelim, ani adle mogache umallem kallzan 
dovorun tim koddsorlim.
Dusro dis Novembrachi 2 tarik. Sompun ghel’lea soglea almancho dis. Bankar 
bosunk Igorjen zago mellcho mhunn, Lawrence vegim ailolo. Mis suru zanvchea 
pondra minutam adinch igorjen lok, chikar bhorun aslo. Ubo ravunk porian samki 
svat nasli. Mis chalu astana to yevtin-tevttin dixtt martalo. Hi dixtt konnank 
tori sodtali. Hoi. Khub vorsamni kal bhettlolea Sandrak, tache dolle sodtale. 
Punn lokache ghorddek lagon Sandrak sodunk, tache dolleanchi dixtt komi 
poddtali. Mis somplem. Misacho lok bhair sorun igorz riti zait ailoli. Punn 
Sandra mat khoimsoruch  taka disunk naslem. 
Lawrence-sachea kallzan vegllech vadoll bhitor sorlolem. Itlea tornne pirayer 
eksurponnachem jivit sarunk, sonvsar taka koddu disunk laglo. Mogall potinnichi 
yad taka aili. Kholayen kankrache pidden koxttovtali, toripunn; chukoi nastana 
almanchea disa igorjent vochunk tachea mogall potinnink zai aslem. Aichea disa 
taka anikui eksurponnan chaddor marlolea porim dislem. Kallzache umalle vaddun 
kalliz villapun roddunk laglem. To eksuro roddta to konnui monis polloit 
zalear, taka churchurun tachea dukhan vantto ghetlea xivai ravcho naslo. To 
cholun tachea mottoroxim vetana, taka dislem tachea sangata tachi potinn 
choltaxi. Khub bhavnnik (emotional) zaun, adleo omor-piki yadi korit gaddexim 
pavlo.  Bolsantli chavi kaddun gaddiechem dar ugodchea vellaruch tea eksurea 
zagear konnem tori tachea dhavea buzak hat lailolea porim dislem. Tannem 
eksarkem biyeun ang kaddlem. Hatantli chavi zomnir poddli. Taka titli takot 
nasli vonnou ghalun ti chavi kaddchi. Itlo to
 dis-sopnantuch biyelolo. Konnem tori vonnou ghalun ti chavi kaddun tachea 
hatant dili. Nigtech kitem ghoddlam tem jivea sopnant vo…? 
To fattlean voulo. Ani odik kamplo. Hea pavtti osokt kudd nhoi,  punn tachem 
kalliz dhodddhodunk laglem. Vell pidddear korinastana tannem tea mon’xak ekuch 
ghott veng marun vicharlem “Sandra, tum mhozo ajun mog kortay?”
“Rati sopnant, mhojea ghorkaran mhojea fuddem dhimbi marun tuzo sangat zhoddun, 
hanv tollmolltam tem eksurponn sompounk vinonti kelea.”
Soddoll asloli veng odik ornnun, Lawrence-an mhontlem, “Mhoji ghorkarnn Deva 
fuddean dhimbi marun, mhojem eksurponn sompounk porantun magtali, tem hanvem 
rati sopnant pollelam.”
Lino B. Dourado 

Reply via email to