ParrikarStyle Nakal Martana…
Bodollolea kallant nhesnachi chalrit bhouch sudorlolea. Unchle fasxonache 
kopdde angar aslear nhespache stylicher probhav zata. Dekun, veg-vegllea 
somorombhank (celebrations) favo tosle kopdde nhesun zonn eklo bodai ani jeth 
dakoita. Somorombhank vantto ghevnche adim, ami pollevnk zai, kosle fugsavant 
ami bhag ghetat ani tea pormonnem amchim nhesnam tika-tik bostat toxim zaunk 
zai. Kazarank, fest-porbank sutt-kot-gravatt ani payank moche, amchia nhespachi 
mariada samballtat. Ganvche tintiar bhaji-pallo haddpak kivam cha-panni piyepak 
moche ghalpachi goroz nam. Vanno ghalun gheliar zatat. Punn teach zagear, eka 
ugttavollicha dobajek hajir zaunk vetanam, motthvem kalsanv nhesun mansugecho 
vo uncha totvancho monis vochona. Khoincha somorombhank kosle styliche kopdde 
angar asunk favo, tem akrutayen zonn eklo pollevn gheta. Ani nigutt kopdde 
nheslolo ani payank moche ghaltolo monis lokachea dolleant prokasta.
Hollywood filmanche utsov kivam puroskar divnk je-je dobaje ghoddun haddtat 
ten’na, tea-tea kherit somorombhank hajir zavnk, filmanim kam kortolea 
kalakarank dress code khorponnan (strictly) samballche astat. Dekun, TV-ir 
tancho somorombh live polletana daddle/ostorio kalakaram mariadin formal 
nhestolean, tea vellavelem thoinsorlem vattovoronn ani rongit chitr dolleam 
borpa sarkelem nirman zata. Nhoi fokot kalakarank, punn manadik soireank 
(distinguished guest) porian dress code lagu kortat. Punn amche Bharoti 
Bollywood cholchirt utsovak hajir zatolea thoddea kalakarank soddun herank 
polleliar, tankam nhespachi xistuch asona vo ghoddie tankam vatter sakun dorun 
(t-shirt ani jeans nheslolim pollevn) tea-tea suvalleak hajir keleat kai 
distat. Film utsov toyar korunk krotanim duddu ogddaitat punn Bharoti kolakar 
nhespachi mariada samballinant, tem ek vichitruch dista.
Gõyant chalu mhoineache 20ver suru zalolea 43vo International Film Festival of 
India (IFFI) Utsovachea ugttavne disa Gõycho Mukhel Montri sadea kopddeanim 
(casual wear) ani payank vanno ghalun machier dislo ten’na, Parrikaran Gõychem 
ani Gõkaranchem nanv ogddailem mhunn ekdom mottean media-n boball kelo. Sado 
ballo amchea Mukhel Montreak khoincha somorombhank koslim nhesnam nhesunk zai 
tem sangunk taka, tacho budd dinar visorlo vo khas toch zonttir nhespi kai? 
Oxem lok vicharunk laglo. IFFI ugatavne machier, Mukhel Montri  sorbhonvttim 
aslole kasfis nheslole namnnechea monis ani fokot CM Parrikar informal ani 
payank vanno ghatloleo TV-cher pollevn, Gõyant ani sonvsarbhor ximpoddlolea 
Gõykaramni lojen man sokla ghalchi poddli khoim. Mhaka zalear amchea sado-balo 
CM-achem gorv dislem. Koslench taka vhoddponn nam. Khoinsoruch ani koslai 
somorombhank tannem sade kopdde nhesche ani payank vanno ghalcheo. Hi tageli 
sadeaponnachi style hanv chalik
 laitolom mhunn, ghelea eka festachea somorombhak hajir zaunk ghel’le kodden, 
hanv mhakach lojechem kopel ghalpacho chuklom. 
Saxtticha eka famad ganvchem fest Novembracha tisria Budhvarak zata. Kuwaitan 
aslole tanchea ganvche klubache vangddi ani tanchi famil ektthaim zavn, Patron 
Saibiniche fest vhodda dobajean monoitat. Gulfachea desamni Sunkrar, sumanachi 
rojea vo sutti aslolean, kosloi-i suvallo aslear, to suvallo Brestarache sanjer 
dovortat. Ani kalchea Brestarak osloch ek festacho dobazo Kuwaitchea famad 
hotelant aslo ani taka hajir zaunk mhaka sorsorit amontronn aslem.
Festachea fugsavank vochunk hanvem kosle kopdde nhesunk zai tem hanv 
kopddeanche almarint sonspot astona, amche sadeponnan nhespi CM Parrikarache 
stylichi yad mhaka zali. Kedde vhodd monis ani tachem nhesop eka aam aadmi 
porim. Payank vanno, kalsanv ani motthvea hatachem khomis tachi style mhaka 
zalear posondh zata. Koslench taka vhoddponn nasta.  Osoch tachea porim sado 
nhesun festachea fugsanvank vantto ghetolom. Ani hanv Mukhel Montreachi 
nhespachi nakal marun (vhoir fotu polleyat), hotelachea parking-ant pavlom. 
Gaddientlo bhair sortanch mhojea vollkicho ixtt tachea kuttumba sangatak dislo 
ani tannem mhaka zapoilo.
“Khoim re hea vatten? Shoppingak ailolo? Festache partek iena tor?”, tannem 
mhaka polloit vicharlem
Kasfis (formal) nheslolea ixttak ani tache familik pollevn kitem zap divnchi 
asli? Hoi vo nam donui vattani man mhoji hallovli. Ani tankam hotelache mukhi 
daraxim pav meren pollevn astana, konnem eklean mhojea khanddar hat marun 
mhontlem.
“Festacho prizdent sango tuka special amontronn dilam mhunn. Punn tum nhesla 
tem porim poilo nusteachea bazarant vetlo uprant festache partek pavta 
mhonnlearparty khabar zait”, antre porian nusteachea bazarant mellpi ixtt to. 
Taka ani tache ghorkarnnink festache partek nheslole decent kopdde pollevn, 
mhagele Parrikar stylicher barikxi nodor marli. Ani khorench hi style 
Gõykaranchea festachea somorombhak sobta tosli asa kai? Ladainink pasun lok 
bore kopdde ghalun veta. Fugsanvanchea vosrean panvcha adinch don thomnne 
khaileat, ani vosrean pavtoch lojeche dhomnne kiteak funkea sovai khavnche? 
Nustacha bazarant vochun, nustem ghevn ghara ghelear borem mu?
Lino B. Dourado

Reply via email to