SON’VARACHIM SUNGTTAM: Romi Lipi Niticho Panvddo Choddtanam… IV - Jose Salvador Fernandes Kala Academy Gõy he sonvsthen, Konknniche Romi lipientlea pustokank kuxin Sahitya Puroskar diunk porot suru korpacho nirnnoy jahir korit porian, muttbhor Devnagorivadiank atam ratchi-i nid poddonam. Gorje bhair tannim apli nid pirddear korun tanche bholaikiecher porinnam’ zauncho nhoi mhonn, konnem-i borea monachea subhagian bore bud’dichim pil’lam dilim zalear tim-ui tankam lagonant. Hache khoreponn, tea Puroskarak lagun tea muttbhor Devnagorivadianchea monant Romi lipie add anik-ui khub kitem xizlam ani azun-ui xizta tantuntlean disun yeta. “Romi Lipientle Konknnik vegllo ani svotontr Puroskar divpacho ghetil’lo nirnnoy mhonnlear Romi lipientle Konknnik ek veglli bhas manil’le bhaxen thartolem. Hachem karonn, Kala Academyche puroskar he bhaxavar puroskar asat,”oxem tanchem mhonn’nnem asa. Gõycho Rajbhas Kaido “Konknni mhollear Devnagori lipientlean boroyloli Konknni” oso orth diun pas zala tea disa thaun, Romi lipientli Konknni hi ek veglli bhas mhonn khottie budichea Devnagorivaleamni osoroll ritin anik ek pavtt thir kelem. Toxem polleunk gelear, fattlim 26 vorsam Devnagorivaleamni Konknnichie Romi lipiek ek vegllich, afddunk zainam tosli ‘bhas’ mhonn pois dovorli. Punn barik-sarik tor niyallit zalear, Romi lipient anik ek svotontr bhas mhonn cholpachi, vaddpachi, fulpachi ani tigpachi tank asa. Karonn, Konknnichie Devnagori ani Romi lipie modim vyakoronnachie, ucharachie, ulovpachie ani her sabar nodramni khub ontor asa. Mhonntoch, Kala Academyn Romi lipiechea sahityak vegllo Pusroskar diunk porot nirnnoy ghetlo tantum Kala Academychem kainch chukunk nam oxench mhonnchem poddta. “Ho nirnnoy manyo zalo zalear, Romi lipint borovpi/vachpi Konknni monis ani Devnagori lipint borovpi/vachpi Konknni monis hanche modim sasnnachi vonott nirmann zatoli. Dogam-i modlo son’vad, dev-ghev bond zatolo,”oxem-i Devnagorivadianchem mhonn’nnem asa. Konknnichie Devnagori lipien Romi lipiecher kelolea itihasacher nodor marit zalear, hea don-ui lipientlea mon’xam modim Devnagorivadiamni khub vorsam adim sasnnachi vonott ubi keloli ti disun yeta. 1981 vorsa Novembrache 21ver zalole Sahitya Akademiche Konknni Sol’lagar Somitiche zomatint, zantum Devnagorivadianchem bhoumot aslem, tea vellar Devnagorivadiamni Konknnichi lipi Devnagori asunk zai mhonn sanglem, ani tednanchean Sahitya Akademin Devnagori hi Konknnichi odhikrut lipi mhonn mandun ghetli. Tea fuddem hech Devnagorivadi anik-ui fuddem gele, ani Gõy Rajbhas Kaideak Romi lipiechier vaitt porinnam’ zavpi dusvasachem ximitt marun Romi ani Devnagori modim tannim ubi keloli vonott anik-ui mozbut keli. Tednanchean, Romi ani Devnagori modlo son’vad, divop-ghevop ani ekamekachea dobajeank legit vochop khub vorsam adim thaun bond zalam hem koddu sot. Zalear, Devnagorivadi azun-ui Romi ani Devnagori modem ekvott asa mhonn addechem dhong ghetat kai? “Don lipim modim kelolo ho bhed fokot don lipim modloch urcho nam, zalear don dhormam modlo zaun poddtolo.” Romi lipi hi Kristanvanchi lipi oxem mot Devnagorivadiamni hache poilim osoroll ritin khubxe pavtti ximpddaylolem asa. Ani aplem hem mot tannim khorem-i korun dakoylam. Az tor Gõyant Konknni mollar jio sonvstha ani hea sonvsthamni aslolea podancher vo zageancher nodor marit zalear, 99.9.5 ttok’ke Hindu Devnagorivale asat. Thoimsor Kristanv kiteak disonant? Goa Konknni Akademichea, Konknni Bhas Monddollachea odhyokx-podar odhyokx mhonn Kristanvank kiteak vinchun kaddinant? Mhonnche, Devnagorivadiamni, aplich tambddi ani sarki mhonn ubarun dovorlolie lipientlean dhormam modim-i forok korun dovorla. “Romi lipintlem sahitya vegllem manpacho ho nixkox fokot Kala Academychea Sahitya Puroskara purtoch ximit uronastanam, uprant Gomant Sharda Puroskar, her soglle Konknni bhaxik puroskar, sahitik provas-onudanam, hea sogllea up-kromank lagu zavpachi magnni zatli.”Toxench, “Ek favtt Raj Sorkarachi maneotay favo zatokoch Sahitya Akademi, Novi Dil’li he Kendr Sonvsthechea Sahitik Puroskar ani her sahitik inamank legit hoch nikox lagu zavpachi magnni zatoli. ” Hachevelean, Konknnichea Devnagorivadiank Romi lipientlean Konknnichi udorgot kortoleanchi kitli nattkay asa, tancho tankam kitlo dusvas asa tem kollun yeta. Dusrea utramni, Konknnichea mollar aslolio sogllio sovloti Devnagorivadi fokot aplea ani aple lipie ani dhorma purtioch dovrunk sodtat. Konknnichie Romi lipientlea borovpianchea vantteak kitench yeunk zainam, oxem tanchem tem chintop vhoddlean sangta. “Sahityacho kos tache sorjon’xiltayeche gunnvot’techea adaracher lagta, lagunk zai. ‘Lipi’ hogunnvot’techo adar zaunk xokonam.” Sahityacho panvddo tachea sorjon’xiltayeche gunnvot’techer (creativity) lagta hem mandun ghetlem. Punn itlo kall Konknnichie Devnagori lipienytleach pustokank Sahitya Akademiche, Kala Academyche Sahitya Puroskar melltat teach pustokamni ‘creativity’ asta? Romi lipientlea eka-i pustokant ti asonam? Oxem koxem zaum yeta? Mhonnche apleachem tem bhangar ani dusrie lipiecho to kochro? Gõyant Konknni mollar ani tantuntlea tantum konnachem khorem ani konnachem khottem tachi atam topasnni suru zalea. Zapechi vat polleum-ia.