‘Tolerance’ & ‘Intolerance’ Ghorkara sangata, sokallcho nostokortana, Felcy-n mhonnlem. “Halinchea disamni, potram ani TV-cher, portun portun ekuch batmi gazta.Mhaka kainch ek somzonam, hem 'tolerance' ani 'intolerance' mhonnchemkitem poi tem”, “Chodd pois vechi goroz na. Amchea sorvbhovtimdispottin zatolea gozalincher poilo vichar korumia” “Hanv gozal kortam ti veglli. Politikamchea gharant ghusoi naka”. Tupan bazloleo chopatik vhoddlo ghans marun,Felcy-n mhonnlem. “Chopati baztana, mhaka tupacho vaporkorinastana ‘sadi’ chopati korcheo mhunn tuka hozar pavtti vinoilem. Hanvchorbi vo kolostorachea duensan tollmollttam oxem nhoi, punn ‘prevention isbetter than cure’ , hem monan dovrun sangtam tuka” "Bhurgianchea iskolachi takitasta. Chopatiank ghee ghatlea xivai tim khainant. Tujea khatir khas pittkhalounk naka mhunn sogleam khatir pittant tup ghalun chopateo kortam" "Tuka tras zatat mhunn hanvzanna. Tea khatir sosnikai kadttam" "Tolerance, somjikaivhaddovpachi ani bhirant komi korpachi zaun asa ek hatiaer, atanchea pillgekani amchea bhurgiank. Somjikayen jiyetolo monis, ken’nach vad korinam. Tujem'tolerance', bhurgiancher probhav zataani tanchi vaddai zatana, borem ani vaitt hacher zoit vorunk sompemzata" "Vha, vha. Kitlem sundor tujembhaxonn. Bhovxik zagear zal'lem zalear, talliancho pavs poddtolo aslo. Punnkonnank khobor? Mhojeach gharant monneponnan hanv, kitlem 'intolerance' sonstam tem?" "Kitem? 'Intolerance' amchea gharant?Kazari jivitantlem ikravem voros tantatt ami. Tuka tras zata toslem kam hanvem ekui dis korunk nam, nhoi mhunnman-moriada bhair vochunk nam. Charui vontti bhitor zal'li gozal, hanvem ganvarghalunk nam, nhoi mhunn mhaka vilaxi (luxurious) vostu magonk nam..." "Poir tuka hanvem sanglolem, Novembrant,amche patron Ruzai Saibinnichea festak xinvlolo vistid, Novem Vorsak puromhunn. Ten'nam tunvem...." "Hanv bail monis mure. Festakghatlolo vistid, Novea Vorsak nhespacho? Kutt'ttaleche, tujea mavxe-bhoinnicheakazarak xinvlolo vistid, natalanchea Misak ghatlolo. Tenvuim zalear, amcheaganvcho lok tujea Kutt’ttalechea mavxe-bhoinnichea kazarak naslo mhunn.Natalanchea Misak ailolea lokak to vistid novo dislo. Thoddeamni, vistidacho‘pattern’ pasun maglo. Festak nheslolovistid, Novea Vorsak nheslear, lok kitemmhonntolo?” “Festak xinvlolo vistidnhi gho yea? Oxem mhonnttolim, punn novo ‘dress’ haddunt tuka ditolim? Hoi?Amchea kazarak ikra vorsam sorlim. Fokot tin suttam asat mhojea lagim. Kazaram, festam-porbo hea tunui suttamni soboitamhanv. Punn mhaka konnuch vicharinam. Hachea kazarak vo tachea kazarak vo hea festakvo tea festak tinch suttam nheslolo dista mhunn. Ken’naim kumis novem ghetam ten’nam,tacher bosta toslea rongacho ‘neck-tie’ ghetam. Ani novem ghe.... ” “Tumkam dadleank.....” “Chup! Modench uloinaka.Mhojem sompum di. Ani novem ghetlolem komis, poilo kumunheanv, konnanchea bhurgeachobatizad, zolm-dis oslea sabar fugsanvank vorosbhor pornea ani novea kopddeaborobor borsun, hanv nhestam. Kopddeank vibaddlolo duddu, portean bhorun mellonam.Somzolem,,,,? Atam sang tujem” “...Tumkam dadleank sobtatem, punn amkam, ostoriank nhi” “Gorjebhair tonddak utramhaddinaka. Mhaka zai tunvem fugsanvam pormonem novim angvostram nheslolim. Punnmhaka ek vaitt dista....” “Sangchem mhaka. Mhojichuk zata vo hanv subeij tujea bolsak mhojea nhesnank lagon kator marun poixanchovibadd kortam?” “Tujea tonddantlean ailemmhunn tuka sangun dislem. Bhitor kitlech, ekuch pavtti nheslole kopdde zok martatvo kustat. Kiteak?” “Sarko babot ‘dress’ mugo yea. Ani hea dresan tum ambott dista. Mhojea nhesnnam vixim xare (comments) marlole mhaka avoddnant. Dekun, te portean nhesunk hanv fattim sortam”“Obviously!!! This is totally intolerance, mhojea oslea lhanxea sorkari pagarachea mon’xak” “Mhoje maim.....!!!” Lino B. Dourado