‘Tolerance’ & ‘Intolerance’   Ghorkara sangata, sokallcho nostokortana, 
Felcy-n mhonnlem. “Halinchea disamni, potram  ani TV-cher, portun portun ekuch 
batmi gazta.Mhaka kainch ek somzonam, hem 'tolerance' ani 'intolerance' 
mhonnchemkitem poi tem”,  “Chodd pois vechi goroz na. Amchea 
sorvbhovtimdispottin zatolea gozalincher poilo vichar korumia” “Hanv gozal 
kortam ti veglli. Politikamchea gharant ghusoi naka”. Tupan bazloleo chopatik 
vhoddlo ghans marun,Felcy-n mhonnlem. “Chopati baztana, mhaka tupacho 
vaporkorinastana ‘sadi’ chopati korcheo mhunn tuka hozar pavtti vinoilem. 
Hanvchorbi vo kolostorachea duensan tollmollttam oxem nhoi, punn ‘prevention 
isbetter than cure’ , hem monan dovrun  sangtam tuka” "Bhurgianchea iskolachi 
takitasta. Chopatiank ghee ghatlea xivai tim khainant. Tujea khatir khas 
pittkhalounk naka mhunn sogleam khatir pittant tup ghalun chopateo kortam" 
"Tuka tras zatat mhunn hanvzanna. Tea khatir sosnikai kadttam" "Tolerance, 
somjikaivhaddovpachi ani bhirant komi korpachi zaun asa ek hatiaer, atanchea 
pillgekani amchea bhurgiank. Somjikayen jiyetolo monis, ken’nach vad korinam. 
Tujem'tolerance',  bhurgiancher probhav zataani tanchi vaddai zatana, borem ani 
vaitt hacher zoit vorunk sompemzata"  "Vha, vha. Kitlem sundor tujembhaxonn. 
Bhovxik zagear zal'lem zalear, talliancho pavs poddtolo aslo. Punnkonnank 
khobor? Mhojeach gharant monneponnan hanv, kitlem 'intolerance' sonstam tem?"  
"Kitem? 'Intolerance' amchea gharant?Kazari jivitantlem ikravem voros tantatt 
ami. Tuka tras zata toslem kam  hanvem ekui dis korunk nam, nhoi 
mhunnman-moriada bhair vochunk nam. Charui vontti bhitor zal'li gozal, hanvem 
ganvarghalunk nam, nhoi mhunn mhaka vilaxi (luxurious) vostu magonk nam..." 
"Poir tuka hanvem sanglolem, Novembrant,amche patron Ruzai Saibinnichea festak 
xinvlolo vistid, Novem Vorsak puromhunn. Ten'nam tunvem...." "Hanv bail monis 
mure. Festakghatlolo vistid, Novea Vorsak nhespacho? Kutt'ttaleche, tujea 
mavxe-bhoinnicheakazarak xinvlolo vistid, natalanchea Misak ghatlolo. Tenvuim 
zalear, amcheaganvcho lok tujea Kutt’ttalechea mavxe-bhoinnichea kazarak naslo 
mhunn.Natalanchea Misak ailolea lokak to vistid novo dislo. Thoddeamni, 
vistidacho‘pattern’ pasun maglo.  Festak nheslolovistid, Novea Vorsak nheslear, 
 lok kitemmhonntolo?” “Festak xinvlolo vistidnhi gho yea? Oxem mhonnttolim, 
punn novo ‘dress’ haddunt tuka ditolim? Hoi?Amchea kazarak ikra vorsam sorlim. 
Fokot tin suttam asat mhojea lagim. Kazaram, festam-porbo hea tunui suttamni 
soboitamhanv. Punn mhaka konnuch vicharinam. Hachea kazarak vo tachea kazarak 
vo hea festakvo tea festak tinch suttam nheslolo dista mhunn. Ken’naim kumis 
novem ghetam ten’nam,tacher bosta toslea rongacho ‘neck-tie’ ghetam. Ani novem 
ghe.... ” “Tumkam dadleank.....” “Chup! Modench uloinaka.Mhojem sompum di. Ani 
novem ghetlolem komis, poilo kumunheanv, konnanchea bhurgeachobatizad, zolm-dis 
oslea sabar fugsanvank vorosbhor pornea ani novea kopddeaborobor borsun, hanv 
nhestam. Kopddeank vibaddlolo duddu, portean bhorun mellonam.Somzolem,,,,? Atam 
sang tujem” “...Tumkam dadleank sobtatem, punn amkam, ostoriank nhi”  
“Gorjebhair tonddak utramhaddinaka. Mhaka zai tunvem fugsanvam pormonem novim 
angvostram nheslolim. Punnmhaka ek vaitt dista....” “Sangchem mhaka. Mhojichuk 
zata vo hanv subeij tujea bolsak mhojea nhesnank lagon kator marun 
poixanchovibadd kortam?” “Tujea tonddantlean ailemmhunn tuka sangun dislem. 
Bhitor kitlech, ekuch pavtti nheslole kopdde zok martatvo kustat. Kiteak?” 
“Sarko babot ‘dress’ mugo yea. Ani hea dresan tum ambott dista. Mhojea nhesnnam 
vixim xare (comments) marlole mhaka avoddnant. Dekun, te portean nhesunk hanv 
fattim sortam”“Obviously!!! This is totally intolerance, mhojea oslea lhanxea 
sorkari pagarachea mon’xak”  “Mhoje maim.....!!!” Lino B. Dourado

Reply via email to