Amchea Bhurgeaponnavele Karnavalache Dis
  
Ken’na kai karnavalache dis pavonn distale. Ani movzeche tin dis lagim 
pavttam-pavttam, urbha vaddot vetali. Banavle, Colva, Berpatt’tte, Mazodd’de, 
Nuvem, Verna, Arossim, Kansavlle ani amchea Utodd’de ganvant, zomnivele khell 
vo fell pollounk, Son’varache sanjer ghorantle bhair sorun vetale te, dusrea 
disa Aitara modiam ratri, ani ken’nai Somara fanttoder ghorant bhitor sortale. 
Tenvuim zalear, Somara disa iskolak hajir zaunk zai mhunn. Ten’nache Xempea 
Minguel, Salibai, Koloi, Bendo, Batta Goto, Pascoal Rebello ani her sabar nanv 
voste kollakar, zomniche khellant bhag ghetale te khell, ami kochech 
chukoinasle ani, khorem mhollear tea disamni amchea pottak bhuk purian lago 
nasli.  
Karnavalachea Aitara, sokalchem dusrem Mis somplea uprant vaddeantle bhurge, 
udkan bhorlolim thambea bindulam ghevn somestanche baimxim vochun, zhaddam-rukh 
asat thoim lipun ravtale. Baincher ailolim tornattim cheddvank veddo ghalun, 
tancher udok ottoitale. Thodde pavtti huxar cheddvam, angar ghenvchem udok 
chukounche khatir, udkak haddlolim aidonam baincher soddun poll  kaddtalim. 
Hatak chuktolea cheddvanchea fattlean dhanv marun, tankam ghott dorun, tancher 
odik udkacho pavs ottoitale. 
Amchea ganvant ani odik korun amchea vaddeant, mhagelea lapittponnank lagun, 
hanv soglleancho vollkicho zal’lom. Konnui novo soiro/soirem poisulea ganvantle 
amchea vaddeant  pavun sorlim zalear, novea soireanchi vollok mhojea sovem 
zatali. Ani khas korun intruzak ietolea soireank Saxttiche famad mestrinche 
zomniche khell pollovpak, ganvantlea manddar vorchea khatir xezarim, mhaka 
vinonti kortalim. Mestri Vitorino Pereirachi ‘rakxachi’ patr polletana, choli 
soirem bhirantin mhojea hatat ghott dorun astalem tem polloun, xezarchea 
vaddeantlo Domingo, challvulun poddtalo. Saxtticho intruz mhollear, 
Bardezkarank ek novol koxem distalem. Tea khatir, intruzachi khori movza 
pollounk, Tiswadi kivam Bardezcho lok, Saxttinchea soirieangher lottun ietalo. 
Eka karnavalachea vorsa, amchea xezarchea ghorant, St. Estevão-chem soirem 
Quennie pavlolem, ani mhojea tivagher ek Fonddemcho soiro, Saxttintlo karnaval, 
poilech pavtti pollevpak ailolo. 
“Potekar ailo, potekar ailo”, munit St Estevão savn ailolem soirem dhanvun 
mhojea sorxim ailem. Ani tachea fattlean mhojea tivagher ailolo Fonddencho 
soiro ‘moyenkar ailo, moyenkar ailo’ khuxallborit zaun mhaka sangunk laglo. Tim 
dogaim kitem mhonntat, poilim, mhaka gomunk nam. Potekar ghoddie zait, sakacheo 
pottleo ghevn ietolo bhailo-lok vo ghantti-lok ani moyenkar, Mayem ganvantlo 
konn tori amche vatten pavun sorlolo ek soiro. Uprant mhaka gomlem, karnavalak 
rupddem ghalun ietolea mhone-karank, her zillantle lok  veg-veglea nanvan 
voddkitat mhunn. Saxttikar mhono mhonntat zalear Bardezkar nono, Tiswadi 
potekar tor Fonddeantlea vattharantlo lok moyenkar mhunntat.
“Baba kalsanv ghal re, baba kalsanv ghal re.”
“Na ghalina. Mhaka naka kalsanv”, tin vorsancho mhozo bapul-bhav apleachea 
avoyche chopkeantlo suttun, mhojeaxim ievn mhoje paieank ghott veng marit, 
mhunnonk laglo
 “Kalsanv ghalina zalear mhono ietolo, ani, tugelo nunuso khatolo.” nagddo 
aslolea putachea fattlean dhanv-dhanvun mhoji timaim sogli korset, amchea 
sorxim pavli. 
“Timaim asum di. Nunuso lipounk, tanchea angar lamb baniyan asa tem puro.”
 “Tuvem chodd lag keleat tache. Kiteim sanglear, to tujeaxim dhanvun ieta”, ani 
aplea putak pollevn mhontlem. “Ani tuka sangtam. Aiz karnavalak mhono yetolo. 
Tuzo nunasu khailear mhaka roddum naka” , ani taka mhojea fuddeant soddun geli.
Son’varache ratri, Don Tokleacheo karnaval khellachi tin partincheo jeral-esai 
pollounk, Mazodd’de Muson grovnddar gelolom. Ani teo khabar zatat mhonnlear, 
dusrea disachim panch voram vazlelim. Ak’khi zagruti ratr mhojea dolleank tras 
divnk lagli. Udok nhanvun, thoddixi nidh kaddtolo mhunn, hanv nhannient gelom. 
Angar sabu  laun char udkache thambe ottoilole. Itlean bhailean mhojea 
bapul-bhavacheo bobo. “Mummy, mummy begin kalsanv ghal. Mummy mummy begin 
kalsanv ghal. Mhono aila, mhono aila. Khatolo khatolo”, ani kalsavn ghalun 
mhojea sorxim ienv mhontlem.
“Umanv, umanv. Hanvem kalsavn ghatlem”
“Kiteak re?”
“Mhono aila”
“Atam gomlem tuka? Kedov, mummy sangtali ten’na tum aikonaslo. Khorench, nagdde 
asloleanche nunuso mhone khatat. Dekun, aiz thanv bhair khellunk vetana, 
kalsanv ghalchem. Somzolam mure? Arre….hanvem….? 
“Tujem kitem zalem umanv?”
“Tuvalo haddunk visorlom hanv. Voch tiaxim, (mhoje avoik sogott ‘tia’ mhunn 
voddkitalim) ani mhozo tuvalo magun hadd.”
Karnavalacho Aitar. Irlixi nidh kaddun donparchea vellar Anton Moraisacho khell 
Arxechea tolea bandar nachpacho aslo. To zatoch, amchea Utodd’dechea Molar, 
Salibai ani Koloi bhag ghetlolo khell kosoch chukounk zai naslo. Tilsamni 
vellar Menino de Bandar ‘Ubarun Dilem’ ho khell pollounk Berpatte igorje lagim 
vochpachem aslem ani ratchea dha vorar Colva….
“arre khoim pavlo re tum?”, tuvalo haddunk gelolea mon’xachi khoboruch na mhunn 
hanvem avaz kelo.
“Ho poi. Nhanienche bhair asam.”, mhojea bapul-bhavachi zap.
“Tuvalo haddunk na?”
“Haddla”
“Di to”,  nhanienchem dar ugdun mhozo hat bhair kaddun mhojea hatant tuvalo 
divnk sanglem ten’na, tannem boballun mhontlem.
“Naka, naka. Dar ugdi naka umanv.”
“Kiteak naka mhonnta tum?”
“Mhonekar ajun tumchea bolkavant asa. Ani tum nagddo asa mhunn taka kollot tor, 
to hanga ievn tugelo nunuso khait”
Lino B. Dourado

Reply via email to