Gift Naka. Fr. Bismarque Zai!!! Dezembracho mhoino ailo vo nam ailo, somest bhurgiam mogacho ‘Christmas Father’, ‘Chrismas gift’ vanttun tankam khuxal kortalo. Thodde khepek, vell komi poddtta tea pasot, Novembrachea nimnnea sattolleant, Natalancheo bhetto bhurgiank divnk suru kortalo. Lhanso ganv. Fokot satuch vaddeancho. Poile sov vaddeant Natalancheo bhetto divn zatoch, nimnno; tachea avddicho Gabriel Cruz, vaddean vetalo. Tannem dil’leo bhetto pollevn, bhurgim ‘satisfeito’ zatalim. Hem halinchea vorsant, mhonnchem; Gõyant BJP sorkar sodrek ail’lea meren, ho ‘Christmas Father’ tea ganvan disunk laglolo.Hea vorsakui tannem bhurgiank bhetto divpacheo Novembrant suru kel’leo. Sodam porim sov vaddeantlea bhurgiank khuxal korun to aplea avddichea vaddeantlea bhurgiank bhetto vantleo ani nimnno to D’Silva kuttumbantlea ghorant bhitor sorlo.“Ho, ho, ho ho. Hey Charlie, khoim asa tum?” D’Silvachea ghorant ektoch apurbayecho put Charlie.‘Christmas Father’ ailo mhonntoch, Charlie begibegin tachexim dhavon vetalo ani aplo gift divnk forsar kortalo. Punn he khepek to xanteponnan cholot tachea fuddeant yevn mhonnlem.“Chrismas Father, hea Natalank, mhaka tuzo gift naka. Mhaka Father Bismarque zai”Tache vichar aikun ‘Christmas Father’ tottaklo. Somazik chollvollkar Padr Bismarque bepot’ta zal’lo to, tin disamni tachi meloli kudd mell’li. To buddun mela mhunn pulis avhal (report) sangta. Punn Gõybhorchea lokak hi avhal gilunk kotthinn zata. Taka jivo marla mhunn lhan bhurgianchim dukham sangtat ani tatuntlo ho Charlie tacho khun kortoleacho pot’to sodta.“Puro puro. ‘Christmas gift’ mell’la to ghevun khell. Chrismas Fatherak bejar korinaka. Taka khoxi khobor fadarak konnem marla to? Kitlea pois thaun, amchea ganvant yeta to”“Taka khoxi khobor? Ghelea don vorsam mhaka nixchit (certain) vost vo bhett zai mhunn taka koxem kolltalem? Poilea vorsak ‘Smartphone’, dusrea vorsa Iphone ani hea khepek (gift paper pinzun) polle! Hanvem daddy-k sanglolem mhaka self balance scooter ‘Hoverboard’ zai mhunn. Ho polle. Tannem haddla. Christmas Father, mhaka Father Bismarque-kak nit mell’lloli zai. Mhaka naka ho gift,”, ekuch khontt marun tannem pois dukol’lo.“Charlie....!”, Ragabhorit zaun avoin, putacher tonddar marunk hat hukol’lo tea vellar Christmas Father-an tondd ghatlem.“Toxem korinaka Shrimati D’Silva. Bhurgo to”“Vhoddilank respect divnk zai tannem. Gift naka, bore bhoxen sangunk zai aslem. Nhoi khontt marun. Osli dekh hanvem xikovnk nam taka. Daddy-k yevum di. Fatticheo khati kaddunk laitam tujeo”“Khoim tori dukovla to. Kitem tori sot zannam zavnk sodta. Itlea bhurgea pirayer bore ani vaitt somzovpachi tank asa taka. Hanv thoddo vell uloitam tachea lagim” Shrimati D’Silva bhitor vetoch, Christmas Father-an taka vichar kelo.“Charlie, hanv khainch nokom tujea Father Bismarque vixim. Tum, taka itlo lagichean koso vollkhota ani tum tachea vixim kitle legit zanam?”“Kalchea disa klas-ttichirin vorg xikovpacho soddun, Father Bismarque-a vixim amkam zaitem sanglem. Ti sangtana, tiche dolle dukhanim bhorun yetale”“Tticherin tumkam kitem sanglam tem thoddem bhov mhaka-i sang. Fr.Bismarque-a vixim hanvui zannam zavnk xoktam”“Tticher sangta, Gõyche politicians, Gõya luttun ani chorun khavpak sodtat. Amche bore zage bhailea ‘builder’-ank viktat. Fuddli pillgek hem amchem Gõy mhonnpak kainch urchenam. Tea khatir somajik chollvollkar Fr. Bismarque, sogllea vattanim dobav ghaltalo ani Gõybhor lokak zagrut kortalo mhunn taka nattak kela”“Natak kelo mhonnchem? Taka jivexim marlo?”“Hoi. Ani poir Fr. Bismarque-ak ‘justice’ vo nit mellunk zai mhunn Ponnje xarant xantikayen morcha kaddloleancher murk pulisamni, zanttelim ani senior citizen mhunn somzonastana mar-pett korun osotorianche kensank dhorun voddit-voddit bosint dukol’lim. Mhozo daddy bi....”“Tujea daddy-k kitem zalem? Tacherui pulisamni hol’lo kelo?”“Nam. Punn, xantin morcha kortolea lokakcher.....”, tachea lagim fuddem ulovnk zalem nam. Fugar zaun roddunk laglo. Christmas Fadaran taka khakeant ghevn vicharlem.“Tuzo bapui....”“Mhozo bapui ek Pulis Inspector”, tachem sompchem adim Charlie uloilo. “Tovui innocent lokacher hol’lo kortalo mhunn, tticherin mhaka guptim sanglam. I hate my dad. Gõychem poriavoronn natak zatolem tea khatir husko dakoitolea borealea mon’xak jivo marun uddovop ani nit magtoleank dhomki divop? Hem sobhavik?”, “Tujim bhavnnam somzolim mhaka”“Mhojea daddy-chea tin Pulis Inspector ixttachim bhurgim khoim ek pangllem, dusro chakram’ ani tisro drugs addict zala. Tticher mhonnta, ho lokacho xirap. Ani hanv biyelam...”“Somzolom hanv”, ek dhanvti nodor salantle vontticher marun Christmas Fatheran mhonntlem.“Mummy-daddychea sangata tum aslolea fottvacher tuzo hansto rupkar, tujea jivitan sodanch urcho mhunn, hanv Deva lagim magttam”“Thank you Christmas Father”, Charlie-n dukham puxit mhonnlem“Tujim chintnam ani tum chinta toxem zavnk, hia Natalank mhojem magnnem. Tumchea mogall Fr. Bismarque-ak veginuch nit vo ‘justice’ mellchi. Mhaka vell zata. Vetam hanv.....” ,Xembor metram pois dovorlole gaddient boslo. Hevtten-thevtten polleun ani konn nam to sumarak, toddank aslolem rupddem kaddlem. Gaddi chalu keli ani ‘escalator’rostin dabun gaddi rostin soddli. Sumar tin kilometrancher gaddi thamboili. Eka zhaddacho asro ghevn tannem ‘Santa Claus’-achem angavlem kaddlem ani thoim soddun gaddient boslo anik don kilometr gaddi cholovn eka pulis stexona lagsar gaddi ubi keli. Bhitor sortana, havaldaramni taka salam marlo. Bolsantli chavi kaddun ofisachem dar ugoddlem ani vochun kodelir boslo. Bel vazoili. Ek havaldar thoim ubo zalo“Ek glas udok di ani Inspector Ramesh-ak mhojea ofisant apoila mhunn sang”“Yes sir”Mezar aslolea fottvar tachi nodor poddli ani soroll tachea dolleant dukam futtlim. Bolsantlo lens kaddun dukam pustana Inspector Ramesan tachea darar marlem. Taka bhitor sorunk sanglem.“Sir tumchea dolleant dukam? Tumchea vaten soglem borem asa mhu?”“Ramesh, ghe hi tuji gaddiechi chavi. Dev borem korum tuka”“Punn sir…”“Hoi. Tum vicharunk sodta, ek kalljidar Pulis officer okasmat purnponnim bhavnnik (sentimental) kiteak zalo? Ramesh, az hanv mhojea puta koddlean eka mon’xacho valor melea uprant kitlo to vollkhunk pavlom”“Sir, tumi Christmas Gift vattunk vochunk nam?”“Gel’lom, ani sodam porim amchea ghorant pavlom. Hevui khepek mhoje ghorkarnnin nhoi mhunn putan mhaka vollkhunk nam. Punn hanvem putachim bhavnam vollkholim”“To kitem sangta sir?”“Amchem Pulis Khatem sadea mon’xank nit dinam. Broxtt rajkornnachea kumpasar nachtat. Fr. Bismarque-cho khun zala ani Pulis Khatem, Ghor Montriachea axirvadan to buddun mela mhunn, hat dhuvun bosleat?“Punn sir, purave mellonant …”“Amkanch mellonant vo mellovpa sarke korpak amchea Pulis Khateak fuddem vochunk dinant. Purave, Gõybhorchea lokak mel’leat ani tia khatir porchea sumanant Ponnjen xantikayen zal’le morchan, lokacher hol’lo korpant mhozoi hat asa mhunn amchea putan khontin sanglam. I hate my dad oxeim mhonnlam. Internet ani Face Book-achi progoti ani svoloti mellttolean, lhanxim bhurgim porian Fr. Bismarque-ak jivexim marun udoila mhunn eksarkem sot gillun ghetat”“Itlem bhirantiche vattovoronn upraslam astonam amche neta kiteak ogi bosleat Sir?”“Gõyche rajkarnni asat tilech babot mhunn nischitponnim lokak dison ailam. Del’liche humkumecher Gõychem Raj’ya cholta. Fr. Bismarque fokot buddun mela heach nirnnoyacher nikal tharcho ani to xevottacho zavncho. Dekhun, amchem Pulis Khatem lokachea xirapanchem zalam”“Xirap mhonnlear bori yad zali Sir. Sub-Inspector Tulsidasacho ‘drug addicted’ zal’lo cholo kal overdose zavun somplo khoim”“Pulisanchim bhurgim murk, pixim zatat mhunn tticheriche udexim amchea putak kollun ailam. Tacher akhant aila. Roddun sanglem tannem mhaka. To sapunch bhiyela. Vaitt poristithi vo lokache xirapan amcho put hata bhair pavnchea adim, hanvem rajinamo divpacho kela ..” Lino B. Dourado