Gift Naka. Fr. Bismarque Zai!!!  Dezembracho mhoino ailo vo nam ailo, somest 
bhurgiam mogacho ‘Christmas Father’, ‘Chrismas gift’ vanttun tankam khuxal 
kortalo. Thodde khepek, vell komi poddtta tea pasot, Novembrachea nimnnea 
sattolleant, Natalancheo bhetto bhurgiank divnk suru kortalo. Lhanso ganv. 
Fokot satuch vaddeancho. Poile sov vaddeant Natalancheo bhetto divn zatoch, 
nimnno; tachea avddicho Gabriel Cruz, vaddean vetalo. Tannem dil’leo bhetto 
pollevn, bhurgim ‘satisfeito’ zatalim. Hem halinchea vorsant, mhonnchem; Gõyant 
BJP sorkar sodrek ail’lea meren, ho ‘Christmas Father’ tea ganvan disunk 
laglolo.Hea vorsakui tannem bhurgiank bhetto divpacheo Novembrant suru kel’leo. 
Sodam porim sov vaddeantlea bhurgiank khuxal korun to aplea avddichea 
vaddeantlea bhurgiank bhetto vantleo ani nimnno to D’Silva kuttumbantlea 
ghorant bhitor sorlo.“Ho, ho, ho ho. Hey Charlie, khoim asa tum?” D’Silvachea 
ghorant ektoch apurbayecho put Charlie.‘Christmas Father’ ailo mhonntoch, 
Charlie begibegin tachexim dhavon vetalo ani aplo gift divnk forsar kortalo. 
Punn he khepek to xanteponnan cholot tachea fuddeant yevn mhonnlem.“Chrismas 
Father, hea Natalank, mhaka tuzo gift naka. Mhaka Father Bismarque zai”Tache 
vichar aikun ‘Christmas Father’ tottaklo. Somazik chollvollkar Padr Bismarque 
bepot’ta zal’lo to, tin disamni tachi meloli kudd mell’li. To buddun mela mhunn 
pulis avhal (report) sangta. Punn Gõybhorchea lokak hi avhal gilunk kotthinn 
zata. Taka jivo marla mhunn lhan bhurgianchim dukham sangtat ani tatuntlo ho 
Charlie tacho khun kortoleacho pot’to sodta.“Puro puro. ‘Christmas gift’ 
mell’la to ghevun khell. Chrismas Fatherak bejar korinaka. Taka khoxi khobor 
fadarak konnem marla to? Kitlea pois thaun, amchea ganvant yeta to”“Taka khoxi 
khobor? Ghelea don vorsam mhaka nixchit (certain) vost vo bhett zai mhunn taka 
koxem kolltalem? Poilea vorsak ‘Smartphone’, dusrea vorsa Iphone ani hea  
khepek (gift paper pinzun) polle! Hanvem daddy-k sanglolem mhaka self balance 
scooter ‘Hoverboard’ zai mhunn. Ho polle. Tannem haddla. Christmas Father, 
mhaka Father Bismarque-kak nit mell’lloli zai. Mhaka naka ho gift,”, ekuch 
khontt marun tannem pois dukol’lo.“Charlie....!”, Ragabhorit zaun avoin, 
putacher tonddar marunk hat hukol’lo tea vellar Christmas Father-an tondd 
ghatlem.“Toxem korinaka Shrimati D’Silva. Bhurgo to”“Vhoddilank respect divnk 
zai tannem. Gift naka, bore bhoxen sangunk zai aslem. Nhoi khontt marun. Osli 
dekh hanvem xikovnk nam taka. Daddy-k yevum di. Fatticheo khati kaddunk laitam 
tujeo”“Khoim tori dukovla to. Kitem tori sot zannam zavnk sodta. Itlea bhurgea 
pirayer bore ani vaitt somzovpachi tank asa taka. Hanv thoddo vell uloitam 
tachea lagim” Shrimati D’Silva bhitor vetoch, Christmas Father-an taka vichar 
kelo.“Charlie, hanv khainch nokom tujea Father Bismarque vixim. Tum, taka itlo 
lagichean koso vollkhota ani tum tachea vixim kitle legit zanam?”“Kalchea disa 
klas-ttichirin vorg xikovpacho soddun, Father Bismarque-a vixim amkam zaitem 
sanglem. Ti sangtana, tiche dolle dukhanim bhorun yetale”“Tticherin tumkam 
kitem sanglam tem thoddem bhov mhaka-i sang. Fr.Bismarque-a vixim hanvui zannam 
zavnk xoktam”“Tticher sangta, Gõyche politicians, Gõya luttun ani chorun 
khavpak sodtat. Amche bore zage bhailea ‘builder’-ank viktat. Fuddli pillgek 
hem amchem Gõy mhonnpak kainch urchenam. Tea khatir somajik chollvollkar Fr. 
Bismarque, sogllea vattanim dobav ghaltalo ani Gõybhor lokak zagrut kortalo 
mhunn taka nattak kela”“Natak kelo mhonnchem? Taka jivexim marlo?”“Hoi. Ani 
poir Fr. Bismarque-ak ‘justice’ vo nit mellunk zai mhunn Ponnje xarant 
xantikayen morcha kaddloleancher murk pulisamni, zanttelim ani senior citizen 
mhunn somzonastana mar-pett korun osotorianche kensank dhorun voddit-voddit 
bosint dukol’lim. Mhozo daddy bi....”“Tujea daddy-k kitem zalem? Tacherui 
pulisamni hol’lo kelo?”“Nam. Punn, xantin morcha kortolea lokakcher.....”, 
tachea lagim fuddem ulovnk zalem nam. Fugar zaun roddunk laglo. Christmas 
Fadaran taka khakeant ghevn vicharlem.“Tuzo bapui....”“Mhozo bapui ek Pulis 
Inspector”, tachem sompchem adim Charlie uloilo. “Tovui innocent lokacher 
hol’lo kortalo mhunn, tticherin mhaka guptim sanglam. I hate my dad. Gõychem 
poriavoronn natak zatolem tea khatir husko dakoitolea borealea mon’xak jivo 
marun uddovop ani nit magtoleank dhomki divop? Hem sobhavik?”, “Tujim bhavnnam 
somzolim mhaka”“Mhojea daddy-chea tin Pulis Inspector ixttachim bhurgim khoim 
ek pangllem, dusro chakram’ ani tisro drugs addict zala. Tticher mhonnta, ho 
lokacho xirap. Ani hanv biyelam...”“Somzolom hanv”, ek dhanvti nodor salantle 
vontticher marun Christmas Fatheran mhonntlem.“Mummy-daddychea sangata tum 
aslolea fottvacher tuzo hansto rupkar, tujea jivitan sodanch urcho mhunn, hanv 
Deva lagim magttam”“Thank you Christmas Father”, Charlie-n dukham puxit 
mhonnlem“Tujim chintnam ani tum chinta toxem zavnk, hia Natalank mhojem 
magnnem. Tumchea mogall Fr. Bismarque-ak veginuch nit vo ‘justice’ mellchi. 
Mhaka vell zata. Vetam hanv.....” ,Xembor metram pois dovorlole gaddient boslo. 
Hevtten-thevtten polleun ani konn nam to sumarak, toddank aslolem rupddem 
kaddlem. Gaddi chalu keli ani ‘escalator’rostin dabun gaddi rostin soddli. 
Sumar tin kilometrancher gaddi thamboili. Eka zhaddacho asro ghevn tannem 
‘Santa Claus’-achem angavlem kaddlem ani thoim soddun gaddient boslo anik don 
kilometr gaddi cholovn eka pulis stexona lagsar gaddi ubi keli. Bhitor sortana, 
havaldaramni taka salam marlo. Bolsantli chavi kaddun ofisachem dar ugoddlem 
ani vochun kodelir boslo. Bel vazoili. Ek havaldar thoim ubo zalo“Ek glas udok 
di ani Inspector Ramesh-ak mhojea ofisant apoila mhunn sang”“Yes sir”Mezar 
aslolea fottvar tachi nodor poddli ani soroll tachea dolleant dukam futtlim. 
Bolsantlo lens kaddun dukam pustana Inspector Ramesan tachea darar marlem. Taka 
bhitor sorunk sanglem.“Sir tumchea dolleant dukam? Tumchea vaten soglem borem 
asa mhu?”“Ramesh, ghe hi tuji gaddiechi chavi. Dev borem korum tuka”“Punn 
sir…”“Hoi. Tum vicharunk sodta, ek kalljidar Pulis officer okasmat purnponnim 
bhavnnik (sentimental) kiteak zalo? Ramesh, az hanv mhojea puta koddlean eka 
mon’xacho valor melea uprant kitlo to vollkhunk pavlom”“Sir, tumi Christmas 
Gift vattunk vochunk nam?”“Gel’lom, ani sodam porim amchea ghorant pavlom. 
Hevui khepek mhoje ghorkarnnin nhoi mhunn putan mhaka vollkhunk nam. Punn 
hanvem  putachim bhavnam vollkholim”“To kitem sangta sir?”“Amchem Pulis Khatem 
sadea mon’xank nit dinam. Broxtt rajkornnachea kumpasar  nachtat. Fr. 
Bismarque-cho khun zala ani Pulis Khatem, Ghor Montriachea axirvadan to buddun 
mela mhunn, hat dhuvun bosleat?“Punn sir, purave mellonant …”“Amkanch mellonant 
vo mellovpa sarke korpak amchea Pulis Khateak fuddem vochunk dinant. Purave, 
Gõybhorchea lokak mel’leat ani tia khatir porchea sumanant Ponnjen xantikayen 
zal’le morchan, lokacher hol’lo korpant mhozoi hat asa mhunn amchea putan 
khontin sanglam. I hate my dad oxeim mhonnlam. Internet ani Face Book-achi 
progoti ani svoloti mellttolean, lhanxim bhurgim porian Fr. Bismarque-ak 
jivexim marun udoila mhunn eksarkem sot gillun ghetat”“Itlem bhirantiche 
vattovoronn upraslam astonam amche neta kiteak ogi bosleat Sir?”“Gõyche 
rajkarnni asat tilech babot mhunn nischitponnim lokak dison ailam. Del’liche 
humkumecher Gõychem Raj’ya cholta.  Fr. Bismarque fokot buddun mela heach 
nirnnoyacher nikal tharcho ani to xevottacho zavncho. Dekhun, amchem Pulis 
Khatem lokachea xirapanchem zalam”“Xirap mhonnlear bori yad zali Sir. 
Sub-Inspector Tulsidasacho ‘drug addicted’ zal’lo cholo kal overdose zavun 
somplo khoim”“Pulisanchim bhurgim murk, pixim zatat mhunn tticheriche udexim 
amchea putak kollun ailam. Tacher akhant aila. Roddun sanglem tannem mhaka. To 
sapunch bhiyela. Vaitt poristithi vo lokache xirapan amcho put hata bhair 
pavnchea adim, hanvem rajinamo divpacho kela ..”  Lino B. Dourado  

Reply via email to