KUSKEAPONNAN JIYETOLEAN DUSREANK KUSOVCHE-NHOI
 
Ek dis sogllea follamni ek zomat tharaili. Zomat tharavpachem kharan mhonlear 
sogllim follam ap-apleakuch vhodd mhunn somzotalim. Vitamin A aslolim follam 
dolleanchi dixtt bori dovorta mhunn bhuzam vhoir kaddi. Mon’xachim haddam ani 
dant ghott samballchem kam’ Vit. C dinvchelim follam samballtat mhunn fugddeo 
gali. Monis zatichi arogea (bholaiki) aplea khatiruch bori thogta oxem kanlling 
somzota zalear, on’nos apunn chodda gottayechem mhunn hodd’ddem fuloita. Kaz 
tor sodanch fullon papodd zata. Urak ani kazu-fenni udexim Gõychem nanv 
sonvsarak ghazoita mhunn kaz apnnalench pemprem vazoita. Per bhouch chotho 
(fiber) dita mhunn perak kuzli zata.  Ani babddim kan’nam, chunn’na, boram, 
charam, jagma, anteram, chiku ani her sabar lhan puxttik (nutritive) follam 
vogich zaun chodd promann bazarant khoptolim follanchim xepottam aikotat. 
Tanninch zaun, anglotin motto aslolo ponsak fuddem kaddlo ani sobemazar 
soglleam vonn kon puxttik foll asa tem
 dakholl korchem mhunn ek debate tharaili. Je lok neman tajim follam (fresh 
fruit) khatat tankam duensanchi komi bhirant asta mhunn, thoddim follam zannom 
aslim.

Chukoinastona sanglolea disa sogllim follam zomatik hajir zalim ani sogott 
ek-mekak dhuklun ani oddun mhukavelo zago ghevn luta-futti khortalim tednam, 
ponos fuddem sorlo ani mottea avazan uloilo. “Chup. Chup!! Voggi ravat. Na tor, 
mhozo pak vo dink laun tumchim tonddam chitkoitolo, ani chodduch kelear mhojim 
biknnam kaddun tumche tokler xevttitolom” Ponos angan motto aslolean sogott 
follam taka bhiyetalim. Ragan xevttun marlolem bikonn konnui eka follar 
poddlear pecch korun tem foll futtalem. Dusrem, motte anglotiche foll kanlling 
fuddem sorlem ani movalle tallean mhonnlem. “Soglleankuch apli boday dakovpak 
zai. Punn ekach borobor koxe zatolem? Ami oxem korum-ia. Eka boksan, amchim 
nanvam boroun ghalum-ia ani poilim panch zonnnak debate-n bhag ghevnk sond 
divum-ia. Oxem kelear soglleankuch aplem vhoddponn gavpak sond favtoli. Koxi 
lagli mhoji idiea?”
Chikun xeboi marleo ani taka palo diun anteran fivnni ghatleo. Zonn eklean 
aplim nanvam boroun eka boksan ghalim ani poilim panch Apol, Popai, Kellem, 
Limbu ani Ambeachim nanvam, kanllgan vachlim.
Apol apnnalem bhend halloit sobemazar ailo ani bhaxonn chalu kelem. 
“Mogacheano, sonvsarache survatek tem az meren hanv monis zatik ekdom puxttik 
foll. Mhojea angan, torekvar bholaikeche gunn aslolean dor disa mhaka khata to 
monis duensa koddsun ekdom pois ravta ani mhottlolem asa an apple a day keeps 
the doctor away. Dusrem voten, mhaka kidd mhuntloli keddnanch lagu zaina…..”
“Kitem? Kitem mhontlem tunvem? Tuka kidd lagona?”, Konxeak vogich aslolem sontr 
ubem zalem ani fuddem uloilem. “Arre apol mama, tunch nhi re to? Poile sonvsari 
ostori Eve-k tuji ruch dakoun jivitbhor mon’xakullak patkachi kidd lailea ti? 
Ani kidd lagona mhunn amkam xepotam sangta barghea?” Bhoo…Bhoo…bhoo  korit, 
sogllea follamni apolak lojek ghatlo. Babddo apol niraxi zaun ani lojun 
thoinsorlo koddsorlo.
“Hanv popai. Mhojea angan vhodd promannan mon’xak bholaiki ditole, puxttik gunn 
asat. Vit. A ani Vit.C dolleanche dixttik borem zalear bori jirvonn zaunk 
mhojea xivai monis dusrem foll khainam…..”
“Oi, oi. Dekhunuch, novim kazari ostoreo bhurgeacho vegim parth dorona zaunk 
tuka bhaka-bhaka korun khatat. Hem sot khorem?”, Modinch tondd ghalun chikun 
vicharlem.
“Mhaka khailear abort zata mhonntat tem sarkem fals. Hanv popai, sodanch 
nigutt.”, 
“Choddoi-i nigutt nhoi. Thodde pavtt, thodde daddle monis tujea nanvan 
ostoreank lojek ghaltat. Aglotin motti aslole ostoreche hodd’ddeak pollevn 
mhonntat. Sarkech popai bhaxen”, anteran sotasot mhotlem. Popayeche tondd 
bavllem.
 “Sonddas ani jirvonn zavpak dotorbab mhaka khanvche khatir sol’lo (advise) 
ditat” Kellem-bayen bodayen aplea bhaxonnank survat dili ani fuddem uloilem. 
“Mhoje toren dusreank bhag nasta. Ani tem bhag mhonllear lognachem porttonnem 
zata tea vellar xezareank vojeantli saguad vanttana mhozo kudd’ko ghalun ditat 
te toren, khoincheach follak dinant.” Zoran tallio marun kelleak porbim dilim.
“Hanv limbu. Mhozo ros ambus zait. Punn hanv mon’xache jibek onek torechi ruch 
ditam. Gormechea disamni sodan misoll korun limbu-soda nanvan monis apli tan 
bhalgitat. Itlench nhoi. Mhozo upeog jevnant zata. Mhonntoch hanv mon’xachi don 
gorzo kortam. Tanui bhagoitam ani ruchui vhaddoytam….”
“Oi, oi! Tuka pillun-pillun tuzo ros kaddtat”, kellean modekatuch mottean 
boball keli teddnam limbun apli ambotsan dakhoili.
“Ani tum kellem? Tuji mustaki kaddun tuka nagddem korun khatat mu?”, tiddken 
limbun kelleak zap dili teddnam hajir aslolea sogllea follamni mottean 
hanspachem chalu kel’lem tem, kitlo vell purean chaluch astona Ambean entry 
marli. 
“Hanv ambo. Tumcho ani sogllea follancho raza”, minjeas dakounk tannem inglejin 
mhonlem. “King of all the fruits. Bore upeogi ani mon’xache bholaiki jivitak 
faideachi gireskayeche gunn mhojea angan liplele asat. Ani tech khatir voilo 
vhodd bil’lo mhaka dila. Mhojea koddlean juice, mangad (jam), mango pickle, 
mango chutney korun sonvsarbhor vikrek dovortat. Vhoddlem bhag jem tumkam favo 
zainam ani tem mhonlear nokhetri hotelamni (starred hotels) mhojea nanvan Mango 
Festival, Mango Mania osle vhodd dhobaje ghoddoun haddtat ani….”
“Hey-y-i-i! Choddou-i boddboddnaka. Ami ollkotat tuka. Tujea sarkelo ek kuslolo 
ambo aslear herui borelea ambeank kusoita. Kuskeponnan jiyetoleamni borea 
koddlean pois ravlear odik borem zait. Hem zannoi mu tum?”, lhanxe chunn’na 
follan borech tiddken ambeachi izot  kaddli. Dusrea follamni chunn’nank thenko 
divn talliancho pavs otoilo. Ambeak borich motti loz zali ani dolle dampun 
tokli kalla ghatli. Thoddea vellan toklli voir kaddli zalear, thoinsor ekui 
foll dislem nam. 
Lino B. Dourado
 
 
 
 http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ 




Reply via email to