KUSKEAPONNAN JIYETOLEAN DUSREANK KUSOVCHE-NHOI Ek dis sogllea follamni ek zomat tharaili. Zomat tharavpachem kharan mhonlear sogllim follam ap-apleakuch vhodd mhunn somzotalim. Vitamin A aslolim follam dolleanchi dixtt bori dovorta mhunn bhuzam vhoir kaddi. Mon’xachim haddam ani dant ghott samballchem kam’ Vit. C dinvchelim follam samballtat mhunn fugddeo gali. Monis zatichi arogea (bholaiki) aplea khatiruch bori thogta oxem kanlling somzota zalear, on’nos apunn chodda gottayechem mhunn hodd’ddem fuloita. Kaz tor sodanch fullon papodd zata. Urak ani kazu-fenni udexim Gõychem nanv sonvsarak ghazoita mhunn kaz apnnalench pemprem vazoita. Per bhouch chotho (fiber) dita mhunn perak kuzli zata. Ani babddim kan’nam, chunn’na, boram, charam, jagma, anteram, chiku ani her sabar lhan puxttik (nutritive) follam vogich zaun chodd promann bazarant khoptolim follanchim xepottam aikotat. Tanninch zaun, anglotin motto aslolo ponsak fuddem kaddlo ani sobemazar soglleam vonn kon puxttik foll asa tem dakholl korchem mhunn ek debate tharaili. Je lok neman tajim follam (fresh fruit) khatat tankam duensanchi komi bhirant asta mhunn, thoddim follam zannom aslim.
Chukoinastona sanglolea disa sogllim follam zomatik hajir zalim ani sogott ek-mekak dhuklun ani oddun mhukavelo zago ghevn luta-futti khortalim tednam, ponos fuddem sorlo ani mottea avazan uloilo. “Chup. Chup!! Voggi ravat. Na tor, mhozo pak vo dink laun tumchim tonddam chitkoitolo, ani chodduch kelear mhojim biknnam kaddun tumche tokler xevttitolom” Ponos angan motto aslolean sogott follam taka bhiyetalim. Ragan xevttun marlolem bikonn konnui eka follar poddlear pecch korun tem foll futtalem. Dusrem, motte anglotiche foll kanlling fuddem sorlem ani movalle tallean mhonnlem. “Soglleankuch apli boday dakovpak zai. Punn ekach borobor koxe zatolem? Ami oxem korum-ia. Eka boksan, amchim nanvam boroun ghalum-ia ani poilim panch zonnnak debate-n bhag ghevnk sond divum-ia. Oxem kelear soglleankuch aplem vhoddponn gavpak sond favtoli. Koxi lagli mhoji idiea?” Chikun xeboi marleo ani taka palo diun anteran fivnni ghatleo. Zonn eklean aplim nanvam boroun eka boksan ghalim ani poilim panch Apol, Popai, Kellem, Limbu ani Ambeachim nanvam, kanllgan vachlim. Apol apnnalem bhend halloit sobemazar ailo ani bhaxonn chalu kelem. “Mogacheano, sonvsarache survatek tem az meren hanv monis zatik ekdom puxttik foll. Mhojea angan, torekvar bholaikeche gunn aslolean dor disa mhaka khata to monis duensa koddsun ekdom pois ravta ani mhottlolem asa an apple a day keeps the doctor away. Dusrem voten, mhaka kidd mhuntloli keddnanch lagu zaina…..” “Kitem? Kitem mhontlem tunvem? Tuka kidd lagona?”, Konxeak vogich aslolem sontr ubem zalem ani fuddem uloilem. “Arre apol mama, tunch nhi re to? Poile sonvsari ostori Eve-k tuji ruch dakoun jivitbhor mon’xakullak patkachi kidd lailea ti? Ani kidd lagona mhunn amkam xepotam sangta barghea?” Bhoo…Bhoo…bhoo korit, sogllea follamni apolak lojek ghatlo. Babddo apol niraxi zaun ani lojun thoinsorlo koddsorlo. “Hanv popai. Mhojea angan vhodd promannan mon’xak bholaiki ditole, puxttik gunn asat. Vit. A ani Vit.C dolleanche dixttik borem zalear bori jirvonn zaunk mhojea xivai monis dusrem foll khainam…..” “Oi, oi. Dekhunuch, novim kazari ostoreo bhurgeacho vegim parth dorona zaunk tuka bhaka-bhaka korun khatat. Hem sot khorem?”, Modinch tondd ghalun chikun vicharlem. “Mhaka khailear abort zata mhonntat tem sarkem fals. Hanv popai, sodanch nigutt.”, “Choddoi-i nigutt nhoi. Thodde pavtt, thodde daddle monis tujea nanvan ostoreank lojek ghaltat. Aglotin motti aslole ostoreche hodd’ddeak pollevn mhonntat. Sarkech popai bhaxen”, anteran sotasot mhotlem. Popayeche tondd bavllem. “Sonddas ani jirvonn zavpak dotorbab mhaka khanvche khatir sol’lo (advise) ditat” Kellem-bayen bodayen aplea bhaxonnank survat dili ani fuddem uloilem. “Mhoje toren dusreank bhag nasta. Ani tem bhag mhonllear lognachem porttonnem zata tea vellar xezareank vojeantli saguad vanttana mhozo kudd’ko ghalun ditat te toren, khoincheach follak dinant.” Zoran tallio marun kelleak porbim dilim. “Hanv limbu. Mhozo ros ambus zait. Punn hanv mon’xache jibek onek torechi ruch ditam. Gormechea disamni sodan misoll korun limbu-soda nanvan monis apli tan bhalgitat. Itlench nhoi. Mhozo upeog jevnant zata. Mhonntoch hanv mon’xachi don gorzo kortam. Tanui bhagoitam ani ruchui vhaddoytam….” “Oi, oi! Tuka pillun-pillun tuzo ros kaddtat”, kellean modekatuch mottean boball keli teddnam limbun apli ambotsan dakhoili. “Ani tum kellem? Tuji mustaki kaddun tuka nagddem korun khatat mu?”, tiddken limbun kelleak zap dili teddnam hajir aslolea sogllea follamni mottean hanspachem chalu kel’lem tem, kitlo vell purean chaluch astona Ambean entry marli. “Hanv ambo. Tumcho ani sogllea follancho raza”, minjeas dakounk tannem inglejin mhonlem. “King of all the fruits. Bore upeogi ani mon’xache bholaiki jivitak faideachi gireskayeche gunn mhojea angan liplele asat. Ani tech khatir voilo vhodd bil’lo mhaka dila. Mhojea koddlean juice, mangad (jam), mango pickle, mango chutney korun sonvsarbhor vikrek dovortat. Vhoddlem bhag jem tumkam favo zainam ani tem mhonlear nokhetri hotelamni (starred hotels) mhojea nanvan Mango Festival, Mango Mania osle vhodd dhobaje ghoddoun haddtat ani….” “Hey-y-i-i! Choddou-i boddboddnaka. Ami ollkotat tuka. Tujea sarkelo ek kuslolo ambo aslear herui borelea ambeank kusoita. Kuskeponnan jiyetoleamni borea koddlean pois ravlear odik borem zait. Hem zannoi mu tum?”, lhanxe chunn’na follan borech tiddken ambeachi izot kaddli. Dusrea follamni chunn’nank thenko divn talliancho pavs otoilo. Ambeak borich motti loz zali ani dolle dampun tokli kalla ghatli. Thoddea vellan toklli voir kaddli zalear, thoinsor ekui foll dislem nam. Lino B. Dourado http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/