Mhatareche Kens Thodde Pavtti Koddu Lagtat

  

Amerikek ani Canada-k mhonntat 'cotton candy' England-ak 'candy floss' zalear, 
Australia 'fairy floss' mhonntat. Gomotichi ghozal mhollear Bharotan, 'buddhi 
ke baal' ani onkarun ami mhonntat 'mhatareche kens' 

Survatek 18vea xekddean sakren kelole mhatare kensancho rong dhovo aslo. Punn 
atam bhurgeank bulovpak vo oddun ghevpak  jinsavar rong ghalun kapsa sarkele 
jiber dovorlear churr korun virgullun (melt) vetele mhatareche kens toyar 
zatat. Festam-porbank ani her vhodd mouja korpachea uttsavamni taje (fresh) 
mhatareche kens chakunk, zanttelim porian nenttim zatat ani bhurgeaponnacheo 
yadi ubeo kortat. 
Sodeak hanv ravtam tea vattaran ek vhodd ‘hyper market’ asa. Cholun vochunk don 
minutam paim vatt. Mhozo jevnna khannacheo vostu ani dusro vepar heach marketan 
dispottim zatelean, mhojea eka ixttan tachea bhurgeanche avddiche 'mhatareche 
kens' melltat zalear pollevnk mhaglem. Ani poir tedus, tea hyper marketan 
bhitor sorche vatter, sumar sotere vhoir vorsanchi joddi (couple) mhaka bhettli 
(hea hyper marketa xivay dusre kodden 'shopping' korinant mhunn, ek dis tannim 
sanglolem asa mhaka). Toddam purtim hanv tankam vollkotam. Tanchi poili vollok 
khoim zaleli ti yad nam. Hyper marketan melltele pavtti hanv tankam zapoytam. 
Ani tea disakui sodam porim tankam zap keli. 
Sonvoim pormonnem baji-torkari polloit follam zagear pavlom. Thoim ‘Afonso’ 
ambe pollele. Mottech distele char plastik pisvin ghalun vozon kelem ani 
thoinsorlo koddsortana mhojea vollkiche zanttelen vicharlem. 
“Baba, te Afonso Goyche re?” 
“Sangunk zainam. Punn ek mat sarkem. Te ambe Indieche mhonntoch, Ratnagiri, 
Mungllur, Mallvan, Karwar  ani Goy khoinchea eka Konkon vatarantle asunk zai”, 
tika xembor tok’ke sotmandpa sarkem mhojem ulovop pottlem. Ani hanv kobus-panv 
melltat te dixen cholunk laglom zalear tim ambe melltat tea mandar ghelim 
Nusteachea mandar bhett kelea xivay mhojean zaina. Hea zagear huzravun ani 
katrun vikrek dovorlelem nustem mellta. Ghorakodden mitt lavun somtich kodi 
korpachi ho ek sompo vavr. Dekhun hanv gorje purtem nustem ghetam. Nustem tajem 
khavpachi avoddd mhoji. Subeij nustem ghenv frijin dovorpachi sonvoim nam 
mhaka. Kiteak ghevunk zai? Itlea lagim 'hyper market' astona? Osoch hanv 
nusteachi ruch kaddit bhonvande martana tevui zagear, mhageli zantteli joddi 
disli. 
“Kitlem mhunn marog nustem re baba. Hanvem tor bhangdde ghetleat. Amgeleak ajun 
katlexi khanvpachi ruch asa. Thoddoxeo kurleo ghetleat, xekxekem korpak. Tunvem 
kitem ghetlam? Visonanchim postam mure.”, mhojea 'shopping' basketik nodor 
marit tinnem mhonntlem ani kombio vo 'fresh chicken' melltele dixen tim vochunk 
laglim. 
Hypermarketan kam’ kortole eka kamchareak ‘cotton candy’ khoinchea zagear asat 
tem vicharlem. Tannem mhaka bhurgeanche pampers, tissues ani her vostu melltat 
tea zagear dhaddlo. Goddie zait to somzunk nam astolo dekun porot tachea sorxim 
yevn hanvem taka hindin 'buddhi ke baal' khoimsor dovorlole asat tem vichartoch 
tannem soroll zap dili. 'Check in row number eight'. 
Attve vollerichea folleancher (shelves) dovorlole jinsavar chokleti, toffi ani 
rong-rongit pipirmitam dislim, punn khoisoruch ‘cotton candy’ nodrek disonam 
zali. Oi nam, oi nam korun shelvamcher vhoir-sokol polloit don bhonvade marle 
ani  tisro kivam nimnno bhonvando ghaltolo mhunn fattim voulear, mhojea fuddem 
mhageli zantteli joddi disli. Tankam anik porot kiteak mellchem? Tea khatir 
tanche dixen vechea boldek thoinch khitem tori polletelea bhaxen kelem. Mhozo 
dhavo dollo mhaka zai ti vost sodtalo zalear mhozo uzvo dollo tim zanttelim 
khoim meren pavleant tim, lip-choriam pollovnni kemera (surveillance camera) 
porim tanchi chal polletalo. Hanv kosle tori oddchenek addkola mhunn ghoddie 
mhojea chalicher gomlem asot tankam. Tim soroll mhojexim ailim ani vicharlem. 
“Kitem sodtalo?” 
“Mhatareche kens” 
Tichea hanstea sobhavacher khinna bhitor boddlop dislem. Tichea mostokacher 
ragacho khanto ful’la mhunn tichea dollea udexim kollit zalem. Ticheo 
rogt-xirantlean tidkecho pavs jiber pavun  tiche vontt apo-ap ugte zale ani 
dharivont jib funtli 
“Mhoje kens dhove zaleat zhodd’ddea? Tuje kens kitle kalle asat? Mhatareank 
respet divnk kollnam re tuka? Tum kitlo nentto asa kodd’dea?” 
Ghoddghoddo martolo zalear zogil poilem marunk zai. Punn hangasor koslech zogil 
vo mhoji chuk nastana ghoddghoddo marlo. Mhojem inosentponn dakounk mhoje vontt 
chitkole. Mhozo talo sukun jib ar javun dhorli. Sorbhonvtim aslolo lok mhaka 
pollet ravlo. Mhaka loz zali. Lojen hanvem tokli khalla ghatli zalear, mhojea 
samkara dhobean aslele ‘mhatareche kens’ nodrek poddle. 
  
Lino B. Dourado 

Reply via email to