Him Dukham Konn Pustolo? Anik ek bholatkar! Ani tovui zalear nnov vorsanche inosent choliecher. Ruxi desantlim poryttok (tourist) tim. Porachi avoy, mon bhulgavpi Gõychea Arambol vattarantlea somdirachea udkar upêtali ani tichi dhuv dorya lharancher khelltali. Hi sondh gheun, eka Uttar Pradeshantlea Aman Bharadwaj nanvachea mon’xan lhan ballkacher bolatkar kelo. TV chenolar ani portrancher chappun ail’li khobor aikun ani vachun, bôlli poddloli choli amchi konnuch nasun tori astam amkam sontap marle, zalear; tea nnov vorsanchea porachea korelea avoy-bapaik kitli dukh ani zall zale nam zait? Gõychi soimbik suropay (atam thoddi urlea) soglleankuch pixear kaddtta. Vis vorsam adim aslolem Goem, atam mat adle toren uronk nam. Gõychea Amdhar-Montreanchea axirvaddan sumar 50 tok’ke voir Gõyant bhailo lok bhorla. Thodde tor fokot kaiddhebhailim kama korpa khatiruch Gõyant bhitor sorleat ani hancher dôllo dovorpak Gõyche pulis unnem poddttat. Punn, goroz nam thoim Montreanchim ghoram ani ghorantlea zon’varank rakpak, pulis chodda proman distat. Az amche Goem vaitt doxer pavpak poile ani voilea svater aminch zaun asat. Dor ek motdharachea hatant 500 vo 1000 rupianchi nôtt eleisanvam vellar ditat ten’na (forsan, naka mhonnta astona) vichun kaddlole Amdaran, eleisanvam vogttar ottôilolo duddu vosul korpak vankddo marog dorchorch poddtta. Gõycho pulis broxtt nhoi. Tankam broxttaracho marg amche Amdhar-Montreamni dakoileat. Tanchea kumpasar pulis halltat-dolltat ani kaidechea nodrelleantle pois zatat ani dekhunuch amchea bangara sarkelem Goem (adim aslem atam nhoi ham!)vikalle vogddamni, kunn-chorio, bolatkar ani broxttocharan bôstaytat. Adim bhonvddekar zaum to desi vo videxi, Gõyam pavtoch Gõykar tankam vhodd yevkaran ani mogan ghetalo. Gõychi soimbik surôpay, dove revencheo vello pollevn ani nitoll prayancher toklolea jivak suseôg ghevn adle poryttok dadhos zatale. Adle mogall ani somjikayeche Gõykar aplem kalliz kaddun divpi aslo (aizui thoddebhov asat) ani hech khatir Gõykar udar monancho mhunnon sonvsarak famad zalolo. Punn atam? Khaxelle amche Montri, rajkarnni ani tanche put-soire videxi bhonvddekarancher, bhoyônkar bolatkar bangoddeancheo opradh asun ugteaponnim bhonvttat zalear, desi bhonvddekarank dista, naka zaleleo azneri adarpak ani lingi sombondh soddpak Goem ek khorelo ugto sorg mhunn. Gõyak ek bolatkarachi rajdani ho toktto favo zaunchea adim, (vo mell’lo kay?)kosli tori chôllvoll korun Gõychem nanv odhik ibaddche vattaunk atam tori Gõychem borem chintolea fuddareamni mukhar sorpacho vell lagim pavlla. Tor koso? Fuddem vach. Tea adim…… Kalchea Gõyant ostoreank surokxit marg aslo punn aichea Gõyant disa-uzvaddan amchea lhan porancher toxench ostoreancher ônnyea zata tacho zababdari konn? Tem nnov vorsanchem inosent Ruxi ballok apnnalea avoy-bapai sangata Gõyant moujen sutti sarpak ailolem ani vetana sobit sundor nirmoll Gõycho ek ugddas gheun vechem aslem.. Punn, durdovean tichea thonddavelo hanso chorun jivitbhor kalo dhagô ditolo ek rakhēs toyar astolo mhunn tika khoim khobor? Tichea urlolea jivitan to khor ghavo jivo uron, sondankal tika roddoit ravtolo. Tigelim vhanvtolim dukham konn pustolo? Asa upai! Amcheach hatant asa. Gõyche dortorer dovdir haddtolea broxtt Amdarank ani Montreank būdd xikovpak amchea hatant asloli sondh ogdaychi nhoi. Fuddlea eleisanvank 40 norkasorachim thonddam portim amche povitr Vidhan Sobhen disunk favo nam. Utth Gõykara! Ekvottachea bavttear ghott ube ravun Gõy luttun khatolea ani bolatkar kortolea soitanancho nas korumya ani inosent ostoream ani bhurgeanchim dukham pois korun tanchea mukhamollar porot ekdam hanso haddpak sangatan vavrumia. Lino B. Douradohttp://indiancommunityinkuwait.blogspot.com/2010/01/hel-haiti-dbppa-initiative.html
