---------------------------------------------------------------------------
Sign the Petition requesting The Honble Minister of State for Environment
and Forests (I/C) to maintain the moratorium on issuing further
environmental clearances for mining activities in Goa
http://goanvoice.org.uk/miningpetition.php
---------------------------------------------------------------------------
Nanvan Kitem Asa?
Sonvsarantli favo tea vellar yatra sompoun thoddo lok voir pavlolo zalear,
thoddim zannam ravonaslolea obseogi mornann, sonvsari yatra puri korinastana
mon’subichea darvontteaxim pavlelim. Ghele char dis darvontto bond aslolo.
Darvonttea bhair aslolo lok ekdom bezarlolo. Keddna kay voinkuttant entry marun
distalem. Punn darvontto ugto zalea xivay tankam vorunk Sorginchim Madrinha vo
Padrinho thoim pavunk ekdom kotthin aslem
Sorginchim Madrinha aniPadrinho? Ho! Hanv sangunk visorlom. Halinch, sorgar
nove kaide bhitor kaddleat. Adlo lok jea-jea Sant-Bokgt-Santinnichea porbe disa
bhurgim zolmolear, tea-tea Sorginchea Manachea Altarar asloleanchim nanvam
bhurgeank dovortalo. Hi chal, atanchea khallar unnim zait veta ani apleak zay
te toren orth naslolim nanvam bhurgeank dovortat. Sorginchea Mon’subidaran,
dor ek nanvank lagu zatolea Sant-Bogktamni, tanchea nanvan aslolea otmeanchi
zababdari ghevnk, ek novo hukum lagu kela.
Darvontto ugto zalo. Char disam uprant, To aple bosker yevn boslo. Vhodd
urpong pollevn, varear umkotolea ghoddielir nodor marli. Tannem aple tokler hat
bhonvdaylo ani kitem tori chintlolea bhoxen kelem ani Tachea mezar datayen
mandlolea pustokantlem ek pustok kaddlem ani mhonnlem “Veronica nanv aslolea
lokan, hangasor lagim sorchem” Sumar dha-bara ostoreo, daddle ani bhurgim
mon’subi darvontteaxim ubim zalim. Mon’subidaran mottean, punn modur tallean
aroddlo. “Sant Veronica”
Zum-zumit varo suntlo ani tea varea borobor poisulean Kalvari dongurleacho
dixttavo ubo zalo. Thoim ek vatt ugti zaun tatuntlean movall sobavachi ostori
cholun yeteli disli. Tichea mhattea voir aslolea noketranche chokchokit
uzvaddar, Kristachem gamen ani rogtan bhorlolem mukhamoll puslolo burkha (veil)
tichea hatant aslolo pollevn sogott lok dimber poddlo. Mon’subi darvontteaxim
yevn, tichea nanvan aslolea lokak ghevn bhitorlean vareacher ubli ani lokasoit
nanch zali.
Mon’subidaran, dusrem pustok uspilem ani kitloch vell pustokacher aslolea
nanvancher portean-portean nodor firait ani xevttim kachabul zalolea monantlea
monan vachlem “H-ansel” Tannem vansvel vo asvel (bear) oxem kitem tori ranvotti
zon’vorachem nanv ucharlem teddnam, sorbhonvtim aslolo lok gunngunnunk laglo.
Atam zon’voranchi porian mon’subi? Khoslem vansvel zhoddteak fuddem sorta tem
lok polloit astona, ek sobit sweet 16-teen pullpullilt galanchi sundori
mon’subidarachea fuddean ubi zali. Kitloso vell tika voir-sokoil pollelea
uprant Tannem hixeobachea pustokar nodor ghali ani thoim Taka, hi tornni choli
voir panvchem kharan zollkolem. Tin dis fattim ticho 16vo zolm dis vhodda
gonngonnan soromblolo. Eklich morgad dhuv avoy-bapaychi. Zolm disacho gift
mhunn, bapay-n; dhuvek novi skuttor dil’li. Skuttor cholounk noko aslole por
skuttor chalu keli ani spidicho sumar naslolean, skuttor vorun fuddlean yetolea
trokar marli ani aktak
thoinchea thoim somplem.
Tannem portean choliecher nodor marli ani mhonnlem “Sant H-ansel”. Boroch vell
konnuch yena tem pollevn Maneavont, Sant-Bogkt, Santinni ani soglea
Kurpevonttachim nanvam ucharlim. Sorgavelo ekui Madrinha voPadrinho te choliek
naslolean, tannem bazun ubem ravunk tika hukum galo.
“Agnelo nanvanchea lokan hangasor lagim sorchem”, Mezavelem pustok kaddun
ponasxe voir zomil’lea lokak pollevn Mon’subidaran ulo marlo “Maneavont Agnelo”
Zum-zumit varo suntlo ani hea varea borobor poisulean sobit zhaddam-rukh asun,
Pilar dongurleacho dixttavo lokachea dolleam somor ailo. Kupancher, dhovi
rongan nettoylolea boil-gaddier bosun Maneavont Agnelo dislo teddna, ekach
khinan lokachea mukhamollam uzvaddit zait gelim. To sokol meren ailo ani
boil-gaddievelo denvun rostear thavn voir vochumche panvddea asat thoim ubo
ravun zomil’lea lokak aplea fattlean yevnk sanglem. Tachea fattlean vochunk
lokachi survat zali. Voilea panvddear choltolea mon’xak, tachea
fattlean choltolo monis oddun-oddun taka sokoilea panvddear haddun beg-begim
voilea panvddear vochunk sodtalo. Maneavont Agnelo unchlea panvddear pavun
fattlean vollun poloilear, sogott lok ajun meren sokoileach panvdear asa to
pollevn bejarlolea tallean mhonnlem. “ Tumchi kurlechi vangnnuk hea sorginchea
zagear porian ghevn aileat re Goykar papiamno”
Ani oxem toren tea disa sogott lokachi mon’subi sompoun mezar aslolim pustokam
zoma khortana
H-ansel choliechem pustok tachea hatak sampoddlem. Bazun aslole choliecho
roddkulo sobhav pollevn to matso churchurlo. Portean pustok ugoddlem ani te
choliyechea avoy-bapaycho itihas vachunk laglo. Mogan poddun kazar zalolim tim.
Kazarachea panch vorsam uprant, sorgar asat titleach
Sant-Bogkt-Santinn-Saibinnichea angovnneamni magon ghetloli ekttich dhuv.
Vichitr gozal mhonlear angvonn kelolea ekui-i Santanchem nanv tika naslem.
Avoychem nanv ‘Hanna’ zalear, bapaychem nanv ‘Selvy’ aslem. Choli zolmotoch,
angovnn kelolea Sant-Bogktank visrun, tannim HAN (avoychea nanvanchim poilim
tin letram) ani Bapaychem SEL nanvam zoddun, dhuvek HANSEL nanv dovorlolem.
Tika lagim apoun tannem mhonnlem.
“Polle mhoje dhuve. Sorgar tujea nanvanchi Madrinha nhoi mhunn Padrinho na.
Tujem modlem nanv (middle name) ‘Kazia’ porian, khoinchea Sorgachea
Maneavonttank doddo nam. Dekhun tuji mon’subi korunk mhojean zalem nam.
Sorgachea pustokar nanvam mellonant tea otmeank ami kallukachea kuddan ghaltat.
Sonvsarantlo novo konnui Sant, Bogkt, Mannevontt adi, adi poilech pavtti
sorginchea Manachea zagear pavta teddna kallukant aslolea nirbhageank tanchea
svadin kortat. Novo Kurpevonnt sorgar keddna yetlo tem mat hea vogtar hanv
sangunk xekonam. Te meren tunvem kallkachea kuddant ravchem poddtolem. Nanvan
kitem asa? Ho guspagonddolacho proxn tuka sotaytolo. Tuje avoy-bapayk kollche
khatir ani tankam kollchem kollun, tannim dusreanku-i xiddkaychem asa. Hea ani
tea Sant-Bogktachea nanvamni angovnn kortat ani uprant mozot kortoleache upkar
visortat. Kam’ zalem voiz melo, oxem zaum naye. Hanv, tuka ek sondh ditam. Hea
adim hanvem, keddnach konnankuch divnk
nam. Fon vaztta. Ghe ho fon. Tujea avoy lagim uloi”
“Mummy……….”
“B---a---y---e! Khoim asa tum?” , ekuch killant maun, avoyn vicharlem.
“Mhonntat nhoi? Bhurgim kortat pap, avoy-bapui ditat zap. Punn sorginchea
rajean, avoy-bapayche chukik lagon bhurgim sonstat dukh roddun. Tumche chukik
lagun mhoji mon’subi zali nam.”
“Baye kitem uloita tum? Hanv ani tuzo daddy, dev-bhirantichim mon’xam ani tuka
vaddoytana Devache xikovnen vaddoylam……..”
“Tumi mhaka angovnneamni maglolem nhi?”
“Oi, oi baye. Kitem zalem? Tuka magpak khoim tori ami chukleant?”
“Tumi maglolea eklai-i Sorgachea Saibachem nanv mhaka kiteak divunk nam?”
“Baye, tum amchi eklich morgad dhuv, dekhun; daddychem ani mhojem nanv……”
“Tenvuim zalear HANSEL. Eka ranvotti zon’varachem nanv mhunn hangasor pavun
sorlolo lok somzoto. Atam aik. Sorgachim nanvam mellun ghetoleachi rokhdich
mon’subi zavn tancho Madrinha voPadrinho vorunk yetat. Mhonnchem, tea-tea
nanvank lagu zattole Sant-Bogkt. Na tor kallukant kuddant ghaltat. Poi, poi.
Echoi…..Mummy”
“Kitem zalem baye?”
“Mhaka kalluki kuddant vorchea khatir tokli naslolim zon’varam koxim yetat.
Mhaka bhirant dista mummy. Mhaka ghott dor mummy. Mummyyyyyyyyyyyyyyy” Dhuvechi
bhirakull killoch aikun, kitloch vell tiche kanbhere zale.
Lino B. Dourado
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/