Odik vorsam jivit jiyevnk zai? Kofi piye. 
Disantlean panch kopam kofi piyetele lok, odik lamb jivit jiyetat mhunn, 
Amerikeche Harvard School of Public Health hatuntlean novi sodpus (research) 
kartoleanim jahir kelam. Punn tech Bholayke Kendranlean 30 vorsam fattim, kofin 
asleli caffeine mon’xachea bholaykicher ghombirponnim marrekar prostate 
kensarachem duens zavnk xokta mhunn ugtaylelem. Atam, toch kendr mhonnta, ti ek 
chuk zali. Ghelea sumanant, Kuwaitchea disaleancher chappun aileli kofi vixim 
bhatmi vachun, mottea promanan kofi piyeteleanchea monant thoddo bhov suseg 
zala.

Vhoili bhatmi ek viz marlelea porim ak’khea desan fankarot vetana, hagasorlea 
super marketan vikrek melchi soglea torechi kofi kopunk lagleo vo lok upot 
ghalun vorunk lagla. Je lok adim ken’nanch kofi piyenasle, tevui-i lokachi 
atam, kofi vorvim sonvsarantlem lamb jivit jiyepachi onek toren axea vhaddlea. 
Favo tilench pustik jevonn ani piyepam amche kuddik dilear, amche bholaykecher 
vaitt porinam zaunk xokonam. Hi chotray dorchi. 


Poir tedus, ghorjechea kama khatir mhagelea khas eka ixttak offisantlea fonar 
sompork (contact) kelear, eka modur talleachea ostoren, offisachea kama pasot 
mhozo ixtt bhair sorla mhunn kollit kelem. Taktichea kamank vell ibaddun faido 
nam. Dekun, hanvem tachea mobilar fon kelo zalear, offisachea kamank ghelolo 
monis Al Dajij, Farwaniya  Sultan Center-an shopping kortolo sampoddlo. To 
thikan korun ravtolea zagear vo vattaran unneant unne char tori dusrim vhodd 
nanvanchim surpermarkitam astana, tannem itlea pois ani tenvuim zalear offisant 
fott marun bhair sorchelem karan vichartoch, kachabull zalelea avazar 
mhonntlem. 

“Tukai koll’lem?”, guptti khobri kolltoch tukai koll’lem ho vichar amchea 
lagxillea ixttam modim sodanch zagrut zata, punn lip choriam khobro koxeo 
kollun aileo, tem vicharank mat zap nastat. Toruipunn, ho mhagelo kam-chor nhoi 
aslolo ixtt itlea taktiken Al Dajij aslelea whole sale Sultan Center-an 
pavpachem kharan vicharlem ten’na, tannem  mhonntlem. 

“Kitem korchem aslem? Sanz zavn offisantlo suntam mhonnlear, amchea 
vattarantlea lagsorlea supermarkitanim kofi mellonam. Tea khatir hanv….” 

“Kofi? Kofi mellonam? Kitli kofi ani kosli kofi zai tuka?”, tachem ulovop 
sompchem adim hanvem vicharlem 
“Mhaka dista tuji nodor potrancher hea disamni sarki cholona. Ani sarki asleli 
zalear ho proxn tum mhaka korcho naslo”, sodam porim kolponink utramni tannem 
mhonnlem. 
Don disam fattim potrancher chappun aileli vhoili khobor, porot ekdam dhean 
divn vachli. Dekun, hea disamni khoinchai shopping mall-ant kafeterinim bosun 
kofi piyepak zago mellonam. Soglleankuch bholaykecho husko lagla vo anik koslem 
karanank lagun kofi piyetat kai? 
Vidheannik puravea (scientific evidence) velean kofin asteli caffeine kol 
aspavan kuddichea sandeank urbecher dovorta. Soglle inddr (organs) umedir 
yetat. Caffeine, pexi (cells) modim bhavnnik adanprodan zavn kuddicheo xiro 
abuzar zatat. Mendvache pexi ugtalar yetoch, kallza meren pavun rogtacho 
choponn (pressure) vhaddta. Ani bhitorlean rogtachi vhanvnim (flow) zali 
mhonntoch lingisombonddi (sexuality) bore toren somodhan zata. Choddan chodd 
gulfantlo dhaddlo-monis eksarki bhouch kofi kiteak piyeta? Atam gomlem mu? 
“Kofi piyenaslo okosmat koficho pujari koso zalo?”, Al Dajij supermarketan 
shopping kortolea ixttak hanvem proxn kelo. 
“Ghelea tis vorsam kofi bholaykek bori nhi mhunn sangun, tannim amkam kallokant 
dovorle. Khori ghoxtt New England Journal of Medicine hannim ugtalar haddli. 
Kofi piyetele kallzachea, goddmuttache, kankr ani her marrekar duensank boli 
poddonant. Dekun zata titli kofi ghorant dovorunk yevjilam” 
“Punn itlea akantan kiteak? Oxem dista, bazarant portean kofi mellchina. Oxem 
mu?” 
“Tich bhirant poddlea mhaka. Kofi vikpakcher bondi poddot mhunn” 
“Oxem kiteak mhonnta tum?” 
Toch New England Journal of Medicine koffichi dusri bazu ugtaylata. Kofin ji 
caffeine asta ti daddle-bailek mog korpachi urba vhaddoyta. Nillea rongachea 
tableticher hangasor bondi asa ti fuddem koficherui lagu zait mhunn adinch 
fuddench purment bhorun dovorlear koso?” 
“Oxem?” 
“Atam koll’llem mhu koficho dom?” 
Lino B. Dourado  

 
.

Reply via email to