Ixttamno,
Faustobab oxem boroita: <<Romi Konknni mollar soglem EKLOCH zannam mhonnttat 
toxem - nemavoll to zanna, itihas to zanna, tiatr koso ascho to zanna, trio 
kitem ani clown kitem to zanna... to zanna... to zanna! Herancho hacher vichear 
zaina.>> Ani fuddem vochun to oxem-i boroita: <<Eric Ozario bab hem xibir 
choloita. Konknni bhaxecho prochar to korit vota. Atam Konknnint nove sobd 
ghevpache tache proyotn chol'leat. To mhonntta 'class' hacho Konknnint orth 
vorg sakho zaina to sobd Konknnint 'KOK' zaunk zai. Hacher fuddle vichear 
korpak hanv Prof. S M Borges-acher soddttam.>> Tor hem mhojer kiteak soddop? 
Hanv konn mhunn? Konknnicho vidvan? Khoinchea adharar?
Ek motint dovorchem. Hanv mhojem MOT manddttam; tache fattle tork spoxtt kortam 
ani tea torkank adhar zalole, mhaka khore disleat te, 'facts' vachpeam fuddeant 
dovortam. Vachpeamni, hanv sangtam mhunn, mhoje 'facts' khore mhunn mandun 
gheunche, oxi mhoji opekxa nastach. Mhoje 'facts' ani tork topaslea uprant, te 
aplea monak pottle zalearuch, sarke disle zalearuch, mandun gheunche astat. 
Tech khatir hanv tinui ekech kodden ditam. Konnem-i vachpean mhoje 'facts' 
khoim chukleat, vo 'facts' sarke asunui mhojea torkant khoim unneponn dista tem 
dakhoilear mhaka borem dista, mhojem mot sudharunk tacho adhar zata. Punn kaim 
zonn vixoy soddun bholtech votten hol'lo kortat; hem zalear mhaka avddona.
Itlem sangun, 'KOK' ho xobd polloum-ia. Hanvem ho xobd kednanch aikunk / 
polleunk na. Mungllurant ghoddie vaprant asa zait. Punn hanv thoim kednanch 
pavonk na. Hanvem Fr. Maffei ani Msgr. Menezes hanche xobdkox pollele; thoim 
hem utor mellona. Mhunnttoch hea xobda vixim choddavot mahiti Faustbaban Eric 
Ozario baba laginch ghetlear borem zatolem. 'Class' hea Inglez utrak zaite orth 
asat: economic / social status, rank, quality, body of students / persons, set 
/ category of things etc. Tor KOK hem khoinchea orthan vaporpachem? Ani 
khoinchea orthamni vaporchem nhoi? Novo xobd mell'llo mhunn zaina; tachi 
veakoronni vagnnuk (grammatical behaviour) zanna zavop titlench mhotvachem. 
'KOK' hem ek 'noun' aslolean, tacho 'gender' ani 'declension' zanna zaunk zai, 
mhonnje, kokachem / kokechem / kokichem / kokuchem bi. Eka xobdavelean anik 
xobd toyar zavpachi chal Inglezi porinch Konknnintui asa. Tor 'class' = kok 
oxem dhorlem zalear 'classification' = kokxastr hem-i
 choltolem kai? Osli mahiti
 Ericbab zaum J B Moraes bab, J B Sequeira bab oslea zannkaram koddlean 
koddlean mellum-iet. Faustbabacho tanche kodde sompork aslolean ghoddie hem 
korunk takach sompem zait.

Sebastian BorgesĀ  


On 29 May 2010 13 Fausto Da Costa <[email protected]> wrote:

 Ho ek obheas asa, ani te te pormonnem pavlam marchi goroz asta. Punn oxem 
zalolem dison yena. Amchem soglem korunk zai mhunn korpachem asta. Punn 
akhkhrek tacho foll kitem? Porjechea duddvancho idvas. Romi Konknni mollar 
soglem EKLOCH zannam mhonnttat toxem - nemavoll to zanna, itihas to zanna, 
tiatr koso ascho to zanna, trio kitem ani clown kitem to zanna... to zanna... 
to zanna! Herancho hacher vichear zaina. Vichear zata zalear to ordhearuch 
thamboun 'Hoiba' mhonpapchi gozal.
Punn Kan'add Konknni mollar soglem odik vevosthit zata, dekhun tea mollar 
Konknnichi odik progoti zal'li dixtti poddtta. Kaluch hanv Mandd Sobhann-an 
ghoddun haddlolea eka daiz xibarak hajir zalom. Eric Ozario bab hem xibir 
choloita. Konknni bhaxecho prochar to korit vota. Atam Konknnint nove sobd 
ghevpache tache proyotn chol'leat. To mhonntta 'class' hacho Konknnint orth 
vorg sakho zaina to sobd Konknnint 'KOK' zaunk zai. Hacher fuddle vichear 
korpak hanv Prof. S M Borges-acher soddttam. Osle anikui khub xobd asat. Ami 
'xir ghuspolea' mhonnttat thoim te 'xir dhuspottlea' mhonnttat. Uril'lem anik 
kednai boroin.
Konknni mollar khub korchem asa. Punn konn kortolo? ho mat vhoddlo prosn. 
Akhkrek amkam khorench husko kai Konknnicho vo...?
Fausto

Sebastian Borges




Reply via email to