Alesan Metu Kerjo
Ono arek wedok jenenge Marpuah, areke lugu umure 13 tahun. Kerjone ndhikpabrik sapu,
sapu dhuk sing ireng-ireng kae.
Mari setahun kerjo, dheweke ngomong karo boss-e sing jenenge Mat Pithi lek dheweke
kate metu kerjo mulai minggu ngarep. Boss-e gak nguwehi soale arek iku ayu, pinter tur
sregep.
Mat Pithi: "Wuk ... mbok yo ojok metu dhisik, Ngopose?"
Marpuah.: "Mboten nopo-nopo kok Pak?"
Mat Pithi : "Lek gak popo mbok yo tetep kerjo ae ndhik kene, mene
gajimu tak tambahi wis."
Marpuah: "Mboten kok pak... Matur Kesuwun"..
Mat Pithi: "Lha trus ngopo'o moro-moro peno njaluk metu?"
Mergo Boss-e mekso pengin ngerti ngopo'o si Marpuah iku metu kerjo, arek iku nekat....
Dheweke mlorotno kathok njerone trus ngomong...
Marpuah.: "Pak, goro-goro kerjo ndhik kene aku trus duwe iki(ambek
nduduhno jembute). Maune aku gak duwe iki lho? Iki wulu sapu duk sing tak gawe saben
dina nempel neng kene."
Boss-e ngguyu ngakak mergo lucu. Trus deweke melok mlorotno kathok jerone nduduhno
jembute jugak nyang Marpuah.
Mat Pithi: "Dudu mergo kuwi Wuk..... Ki delengen...Aku yo duwe. Iku
dudu mergo sapu dhuk kuwi."
Marpuah kaget ndelok barange boss-e.
Marpuah :" Wuah.... aku gak isok nunggu seminggu maneh Pak. Aku atene metu saiki ae.
Bapak wis kesuwen ndhik kene, dadi sing metu gak mik wulu dhuk-e thok, tapekno jugak
wis metu sak gagange pisan."